Európska komisia > EJS > Rozhodné právo > Grécko

Posledná úprava: 30-10-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Grécko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


Ak má právny vzťah medzi jednotlivcami prvky, ktoré ho spájajú s viac ako jedným štátom (medzinárodný prvok), a ak vznikne spor, grécke súdy nemusia bezpodmienečne uplatniť grécke právo a budú skúmať, ktoré právo je potrebné uplatniť (rozhodné právo) na základe medzinárodného práva súkromného. Medzinárodné právo súkromné je mechanizmus, ktorý pôsobí na základe kolíznych pravidiel, aby sa mohlo určiť rozhodné právo (to znamená, právne ustanovenia jedného štátu), pričom toto právo môže byť právom príslušného súdu alebo právom súdu inej krajiny. Kolízne pravidlá sa určujú na základe jedného faktora alebo niekoľkých faktorov prepojenia. Faktor prepojenia je faktor sporu s medzinárodným prvkom, ktorý uvádza do činnosti konkrétne pravidlo medzinárodného práva súkromného s cieľom stanoviť rozhodné právo v príslušnej veci.



 

OBSAH

I. ZDROJE PLATNÝCH PRAVIDIEL I.
I.1. Vnútroštátne pravidlá I.1.
I.2. Medzinárodné dohovory I.2.
II. UPLATŇOVANIE KOLÍZNYCH PRAVIDIEL II.
II.1. Povinnosť sudcu uplatniť kolízne pravidlá z vlastného podnetu II.1.
II.2. Inštitút vrátenia II.2.
II.3. Zmena faktora prepojenia II.3.
II.4. Výnimky z bežného uplatňovania kolíznych pravidiel II.4.
II.5. Preukázanie obsahu zahraničného práva II.5.
III. KOLÍZNE PRAVIDLÁ III.
III.1. Zmluvné záväzky III.1.
III.2. Mimozmluvné záväzky III.2.
III.3. Osobný status III.3.
III.4. Vzťah rodič - dieťa. Adopcia. III.4.
III.5. Manželstvo III.5.
III.6. Režimy majetku manželov a osobné vzťahy medzi manželmi III.6.
III.7. Závety a dedičstvo III.7.
III.8. Nehnuteľný majetok III.8.
III.9. Konkurz III.9.

 

I. ZDROJE PLATNÝCH PRAVIDIEL

I.1. Vnútroštátne pravidlá

Základným zdrojom gréckeho medzinárodného práva súkromného sú grécke zákony. Základné ustanovenia sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku (články 4 - 33), i keď platia aj ustanovenia iných zákonov, ako je napríklad zákon č. 5960/1933 o šekoch (články 70 - 76). Pojem práva tiež zahŕňa dvojstranné a mnohostranné medzinárodné dohovory, ktoré Grécko ratifikovalo a ktoré sa po ratifikácii uplatňujú rovnakým spôsobom ako grécke vnútroštátne právo.

I.2. Medzinárodné dohovory

Α. Mnohostranné

K najdôležitejším medzinárodným dohovorom patria:

  • Ženevský dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave z 19. 5. 1956, ktorý Grécko ratifikovalo zákonom č. 559/1977.
  • Haagsky dohovor o kolíznom práve vo vzťahu k forme závetu z 5. 10. 1961, ktorý Grécko ratifikovalo zákonom č. 1325/1983.
  • Rímsky dohovor o práve uplatniteľnom na zmluvné záväzky z 19. 6. 1980, ktorý Grécko ratifikovalo zákonom č. 1792/1988.

Β. Dvojstranné

K najdôležitejším dvojstranným dohovorom patria:

Dohovor medzi Gréckom a USA (ratifikovaný zákonom č. 2893/1954) a dohovor medzi Gréckom a Cyprom (ratifikovaný zákonom č. 1548/1985). Rozhodným právom v sporoch medzi podnikmi založenými v Grécku, USA a na Cypre, je právo štátu, v ktorom boli založené.

II. UPLATŇOVANIE KOLÍZNYCH PRAVIDIEL

II.1. Povinnosť sudcu uplatniť kolízne pravidlá z vlastného podnetu

V prípade, že v súlade s kolíznymi pravidlami gréckeho medzinárodného práva súkromného je rozhodným právom právo iného štátu, grécky sudca to berie do úvahy z vlastného podnetu, to znamená, bez toho, aby sa sporné strany museli na to odvolávať alebo aby sa musel zisťovať dôkaz o obsahu jeho ustanovení (článok 337 Občianskeho súdneho poriadku).

HoreHore

II.2. Inštitút vrátenia

Ak je v pravidlách gréckeho medzinárodného práva súkromného stanovené, že sa uplatňuje právo iného štátu, uplatňujú sa ustanovenia jeho hmotného práva a neuvádza sa žiadny odkaz na ustanovenia medzinárodného práva súkromného tohto štátu (článok 32 Občianskeho zákonníka), v ktorých zasa môže byť stanovené, že sa uplatňuje grécke právo alebo právo nejakého tretieho štátu.

II.3. Zmena faktora prepojenia

Faktor prepojenia právneho vzťahu sa často v priebehu vzťahu mení (hnuteľný majetok sa napríklad prevádza z jednej krajiny do druhej, pričom v takom prípade sa mení aj rozhodné právo). Existujú pravidlá, v ktorých je výslovne stanovené riešenie, pokiaľ ide o to, ktoré právo sa nakoniec uplatní; inak súd uplatňuje rozhodné právo, ktoré bolo uplatnené na začiatku alebo následne alebo uplatňuje spojenie oboch možností, v závislosti od skutočných okolností prípadu.

II.4. Výnimky z bežného uplatňovania kolíznych pravidiel

Ak je v gréckom medzinárodnom práve súkromnom (kolízne pravidlá) stanovené, že sa uplatňuje zahraničné právo, ale jeho uplatnenie je v rozpore so zásadnými morálnymi predstavami, ktoré určujú smerovanie gréckej verejnej politiky (článok 33 Občianskeho zákonníka), keď sa príslušný prípad prejednáva, grécky súd neuplatní príslušné ustanovenie zahraničného práva, ale uplatní iné ustanovenia zahraničného práva (negatívna funkcia). Ak je však jeho uplatnenie vopred vylúčené, pretože v zahraničnom práve je právne vákuum, preklenie sa to uplatnením gréckeho práva (pozitívna funkcia).

HoreHore

Jedným zo spôsobov ochrany záujmov gréckeho právneho systému je uzákoňovanie pravidiel, ktoré sa uplatňujú priamo. Týmito pravidlami sa upravujú obzvlášť dôležité záležitosti vo vnútorných právnych vzťahoch štátu a priamo ich uplatňujú aj grécke súdy v prípadoch s medzinárodným prvkom, o ktorých sa nerozhodlo pôsobením gréckeho medzinárodného práva súkromného.

II.5. Preukázanie obsahu zahraničného práva

Ak je ťažké získať poznatky o ustanoveniach zahraničného práva, grécky súd ich môže zistiť tak, že nariadi preukázanie obsahu uplatniteľného zahraničného práva alebo použije iné prostriedky, ktoré považuje za primerané; tieto prostriedky môžu zahrnovať požiadanie o pomoc spornú stranu a neobmedzujú sa na predložené dôkazy (článok 337 Občianskeho súdneho poriadku). V Grécku hrá dôležitú úlohu v poskytovaní právnych informácií Helénsky inštitút medzinárodného a zahraničného práva v Aténach.

Grécky súd výnimočne nebude skúmať alebo uplatňovať zahraničné právo, ale uplatní grécke právo na: i) súdne zákazy, pre ich naliehavosť, ii) v prípadoch, v ktorých je, napriek vynaloženému úsiliu, prakticky nemožné zistiť ustanovenia zahraničného práva.

III. KOLÍZNE PRAVIDLÁ

III.1. Zmluvné záväzky

Α. Rímsky dohovor

Grécke súdy určujú právo, ktoré sa uplatňuje na zmluvné záväzky s medzinárodným prvkom na základe Rímskeho dohovoru z 19. júna 1980, bez ohľadu na to, či je to právo členského štátu alebo štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou dohovoru. Rozhodné právo sa určuje podľa štandardných pravidiel o faktoroch prepojenia a pravidiel, ktoré sa uplatňujú priamo.

HoreHore

  1. pravidlá faktora prepojenia
    • všeobecné pravidlo stanovuje, že právo, ktoré sa uplatňuje na zmluvné vzťahy medzi zmluvnými stranami je to právo, ktoré si výslovne alebo bezvýhradne vybrali. Zmluvné strany majú možnosť zmeniť rozhodné právo, ktoré si na počiatku zvolili;
    • ak si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pri podpisovaní zmluvy, môžu si ho zvoliť neskôr (napríklad na súde). Ak sa zmluvné strany nedohodnú, súd uplatní právo štátu, ktorý je najtesnejšie prepojený so zmluvou;
    • v majetkových zmluvách je rozhodným právom právo štátu, v ktorom sa majetok nachádza;
    • v zmluvách o doprave tovaru je rozhodným právom právo štátu, v ktorom má dopravca sídlo;
  2. priamo uplatniteľné pravidlá
  3. V prípadoch, v ktorých je nevyhnutné chrániť právny poriadok, napríklad pokiaľ ide o druhy zmlúv týkajúcich sa majetku alebo zmlúv so spotrebiteľmi alebo zamestnancami, sa rozhodné právo stanovuje pomocou priamo uplatniteľných pravidiel niektorého z týchto právnych systémov:

    • právny systém štátu, v ktorom sa nachádza súd prejednávajúci prípad;
    • právny systém štátu, ktorého právo sa uplatňuje;
    • právny systém štátu, s ktorého právom sú prepojené všetky aspekty zmluvy, bez ohľadu na skutočnosť, že zmluvné strany si zvolili právo iného štátu ako rozhodné právo.

Β. Článok 25 Občianskeho zákonníka

Rozhodné právo pre všetky kategórie zmluvných záväzkov, ktoré nie sú upravené Rímskym dohovorom (fyzická osoba, zmluvy, ktorými sa riadia záruky, rozhodcovské konanie, voľba súdu, podniky a dedičské a rodinné záležitosti) sa určuje na základe článku 25 Občianskeho zákonníka.

HoreHore

  • Právo, ktoré sa uplatňuje na zmluvné vzťahy medzi zmluvnými stranami, je právo, ktoré si výslovne alebo mlčky zvolili.
  • Ak si zmluvné strany právo nezvolili, grécky súd bude uplatňovať právo štátu, ktorý je za daných okolností najtesnejšie prepojený so zmluvou.

III.2. Mimozmluvné záväzky

Právo, ktoré sa uplatňuje na záväzky vyplývajúce z občianskoprávnych deliktov je právo štátu, v ktorom bola neprávosť spáchaná (článok 26 Občianskeho zákonníka).

Právo, ktoré sa uplatňuje na záväzky vyplývajúce z neoprávneného obohatenia, je právo štátu, ktoré sa najvhodnejšie uplatňuje za celkových konkrétnych okolností.

III.3. Osobný status

Právo, ktoré sa uplatňuje na otázky týkajúce sa osobnej spôsobilosti gréckeho občana alebo cudzinca uplatňovať si práva a prevziať na seba povinnosti, uzatvárať zákonné transakcie, podávať žaloby alebo byť žalovaný a osobne sa zúčastňovať na konaní, je právom štátu, ku ktorému má daná osoba štátnu príslušnosť (články 5 a 7 Občianskeho zákonníka a články 62 písm. a) a 63 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

III.4. Vzťah rodič - dieťa. Adopcia.

Α. Problematika vzťahu rodič - dieťa sa týka rodinných väzieb medzi rodičmi a deťmi a s nimi spojených práv a povinností.

Pri rozhodovaní o tom, či sa dieťa narodilo ako manželské alebo nemanželské (článok 17 Občianskeho zákonníka), uplatniteľným právom je:

HoreHore

  • právo štátu, ktoré upravovalo osobný vzťah medzi matkou dieťaťa a jej manželom vtedy, keď sa dieťa narodilo;
  • keď bolo manželstvo pred narodením dieťaťa zrušené, právo štátu, ktoré upravovalo osobný vzťah medzi matkou dieťaťa jej manželom vtedy, keď bolo manželstvo zrušené.

Rozhodným právom, pokiaľ ide o zákonnú možnosť uznať dieťa narodené mimo zákonného manželského zväzku za legitímne (článok 1 Dohovoru medzinárodnej komisie o občianskom štatúte z 10. septembra 1970, ktorý Grécko ratifikovalo podľa zákona č. 1657/1986), je právo toho štátu, ktorého je otec alebo matka štátnym príslušníkom, pričom toto právo umožňuje uznať dieťa za legitímne, buď ak sa jeho rodičia následne zosobášia alebo na základe súdneho rozhodnutia po uzavretí manželstva.

Rozhodné právo pre vzťahy medzi rodičmi a deťmi narodenými v zákonnom manželskom zväzku (článok 18 Občianskeho zákonníka):

  • ak sú štátnymi príslušníkmi toho istého štátu: právo tohto štátu;
  • ak po narodení nadobudli novú spoločnú štátnu príslušnosť: právo štátu, ku ktorému mali naposledy spoločnú štátnu príslušnosť;
  • ak sú pred narodením štátnymi príslušníkmi rôznych štátov a ich štátna príslušnosť sa po narodení nemení alebo ak sú pred narodením štátnymi príslušníkmi toho istého štátu, ale štátna príslušnosť rodičov alebo dieťaťa sa po narodení zmení: právo štátu, v ktorom mali posledné spoločné obvyklé bydlisko v čase narodenia;
  • ak nemajú žiadne spoločné obvyklé bydlisko: právo štátu, ktorého štátnym príslušníkom je dieťa.

Rozhodné právo pre vzťahy medzi matkou a otcom a dieťaťom narodeným mimo zákonného manželského zväzku (články 19 a 20 Občianskeho zákonníka):

HoreHore

  • ak sú štátnymi príslušníkmi toho istého štátu: právo tohto štátu;
  • ak po narodení nadobudli novú spoločnú štátnu príslušnosť: právo štátu, ku ktorému mali naposledy spoločnú štátnu príslušnosť;
  • ak sú pred narodením štátnymi príslušníkmi rôznych štátov a ich štátna príslušnosť sa po narodení nemení alebo ak sú pred narodením štátnymi príslušníkmi toho istého štátu, ale štátna príslušnosť rodičov alebo dieťaťa sa po narodení zmení: právo štátu, v ktorom mali posledné spoločné obvyklé bydlisko v čase narodenia;
  • ak nemajú žiadne spoločné obvyklé bydlisko: právo štátu, ktorého štátnym príslušníkom je otec alebo matka.

Rozhodné právo pre vzťahy medzi matkou a otcom, ktorí majú dieťa narodené mimo zákonného manželského zväzku (článok 21 Občianskeho zákonníka):

  • ak sú štátnymi príslušníkmi toho istého štátu: právo tohto štátu;
  • ak po narodení nadobudli novú spoločnú štátnu príslušnosť: právo štátu, ku ktorému mali naposledy spoločnú štátnu príslušnosť;
  • ak sú pred narodením štátnymi príslušníkmi rôznych štátov a ich štátna príslušnosť sa po narodení nemení alebo ak sú pred narodením štátnymi príslušníkmi toho istého štátu, ale štátna príslušnosť jedného z nich sa po narodení zmení: právo štátu, v ktorom mali posledné spoločné obvyklé bydlisko až do narodenia;
  • ak nemajú žiadne spoločné obvyklé bydlisko: právo štátu, v ktorom mali naposledy spoločné jednoduché bydlisko.

Β. Adopcia

Rozhodným právom, pokiaľ ide o podmienky adopcie a ukončenia adopcie s medzinárodným prvkom, je právo štátu, ku ktorému má každá osoba zapojená do adopcie štátnu príslušnosť (článok 23 Občianskeho zákonníka). Ak sú osoby, ktoré sa zúčastňujú na adopcii, štátnymi príslušníkmi rôznych štátov, musia sa splniť podmienky v súlade s právom každého z príslušných štátov a aby bola adopcia platná, nesmú sa vyskytnúť žiadne právne prekážky v súlade s právom každého z týchto štátov.

HoreHore

Rozhodné právo pre vzťahy medzi adoptívnymi rodičmi a adoptovaným dieťaťom:

  • ak sú po adopcii štátnymi príslušníkmi toho istého štátu: právo tohto štátu;
  • ak v čase adopcie nadobudli novú spoločnú štátnu príslušnosť: právo štátu, ku ktorému mali naposledy spoločnú štátnu príslušnosť;
  • ak sú pred adopciou štátnymi príslušníkmi rôznych štátov a ich štátna príslušnosť sa po adopcii nemení alebo ak sú pred adopciou štátnymi príslušníkmi toho istého štátu, ale štátna príslušnosť jednej z osôb zúčastnenej na adopcii sa po ukončení adopcie zmení: právo štátu, v ktorom mali posledné spoločné obvyklé bydlisko v čase adopcie;
  • ak nemajú žiadne spoločné obvyklé bydlisko: právo štátu, ktorého štátnym príslušníkom je adoptívny rodič alebo ak adopciu uskutočňujú manželia, právo, ktoré upravuje ich osobný vzťah.

III.5. Manželstvo

Α. Hmotnoprávne podmienky

Rozhodným právom, pokiaľ ide o podmienky, ktoré musia splniť osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo a pokiaľ ide o právne prekážky, ktoré im v tom bránia, je právo štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, ak sú štátnymi príslušníkmi toho istého štátu alebo, ak sú štátnymi príslušníkmi rôznych štátov, právo jedného alebo druhého štátu (článok 13 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka).

Β. Procesné podmienky

Aby bolo manželstvo formálne platné, rozhodným právom je právo štátu, ku ktorému majú osoby, uzatvárajúce manželstvo štátnu príslušnosť, ak sú štátnymi príslušníkmi toho istého štátu alebo, ak sú štátnymi príslušníkmi rôznych štátov, právo hociktorého zo štátov, ktorých sú štátnymi príslušníkmi, alebo právo štátu, v ktorom sa koná sobášny obrad (článok 13 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka). Grécky právny systém vyžaduje, aby sa pri uzatváraní manželstva dodržali určité formality; zväzky dvojíc, ktoré spolu žijú, ale nie sú úradne zosobášené, sa v Grécku uznávajú za platné, za predpokladu, že sú uznávané za platné podľa zahraničného práva a že osoby, ktoré spolu žijú, nie sú gréckymi občanmi.

HoreHore

C. Rozvod

Rozhodné právo v prípade záležitostí spojených s rozvodom alebo akoukoľvek inou formou zákonnej odluky, vrátane výživného pre bývalých manželských partnerov, je právo štátu, ktorým sa upravuje osobný vzťah manželov, keď sa začne rozvodové konanie alebo konanie o odluke (článok 16 Občianskeho zákonníka).

III.6. Režimy majetku manželov a osobné vzťahy medzi manželmi

Α. Osobné vzťahy medzi manželmi sú vzťahy, ktoré sú založené na manželskom zväzku a ktoré nemajú nič spoločné s majetkom, ako napríklad spolužitie a práva a povinnosti vrátane výživného.

Rozhodné právo pre osobné vzťahy medzi manželmi (článok 14 Občianskeho zákonníka):

  • ak sú manželia po uzavretí manželstva štátnymi príslušníkmi toho istého štátu: právo tohto štátu;
  • ak manželia počas manželstva nadobudli novú štátnu príslušnosť: právo štátu, ku ktorému mali naposledy spoločnú štátnu príslušnosť;
  • ak boli manželia počas manželstva štátnymi príslušníkmi toho istého štátu a jeden z nich sa neskôr stal štátnym príslušníkom iného štátu: právo štátu, ku ktorému mali naposledy spoločnú štátnu príslušnosť, za predpokladu, že druhý z manželov je ešte vždy štátnym príslušníkom tohto štátu;
  • ak sú manželia pred uzavretím manželstva štátnymi príslušníkmi rôznych štátov a ich štátna príslušnosť sa po uzavretí manželstva nemení alebo ak boli pred uzavretím manželstva štátnymi príslušníkmi toho istého štátu, ale štátna príslušnosť jedného z nich sa pri uzavretí manželstva zmení: právo štátu, v ktorom mali posledné obvyklé spoločné bydlisko;
  • ak počas manželstva nemajú obvyklé spoločné bydlisko: právo štátu, s ktorým sú manželia najtesnejšie prepojení.

Β. Režim majetku manželov sa vzťahuje na majetkové práva a zodpovedajúce záväzky, ktoré vznikli z dôvodu uzatvorenia manželstva.

Rozhodným právom je právo, ktorým sa upravujú osobné vzťahy manželov bezprostredne po vykonaní sobášneho obradu (článok 15 Občianskeho zákonníka).

HoreHore

III.7. Závety a dedičstvo

Pravidlá, ktoré sa týkajú dedičstva, upravujú práva a povinnosti týkajúce sa hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktoré vzniknú pri úmrtí osoby, bez ohľadu na to či zosnulý zostavil alebo nezostavil závet.

Rozhodným právom pre všetky otázky dedičstva, okrem formy, v akej sa zostavuje závet a spôsobu, ako sa ruší, je právo štátu, ktorého štátnym príslušníkom bola zosnulá osoba, keď zomrela (článok 28 Občianskeho zákonníka).

Ak existuje závet, bude sa považovať za platný, ak bol zostavený vo forme stanovenej v súlade niektorým z týchto zákonov (článok 1 Haagskeho dohovoru z 5. 10. 1961 o kolíznom práve vo vzťahu k forme závetu):

  • právo štátu, v ktorom zosnulý zostavil svoj závet;
  • právo štátu, ktorého štátnym príslušníkom bol zosnulý, keď zostavil závet alebo keď zomrel;
  • právo štátu, v ktorom mal zosnulý pobyt alebo trvalé bydlisko, keď zostavil závet alebo keď zomrel;
  • ak sa závet týka majetku: právo štátu, v ktorom sa majetok nachádza.

III.8. Nehnuteľný majetok

Rozhodné právo, pokiaľ ide o práva na nehnuteľný majetok, sa riadi ustanoveniami Rímskeho dohovoru.

Právom uplatniteľným na vlastníctvo majetku a na všetky práva na hnuteľný majetok, je právo štátu, v ktorom sa majetok nachádza (článok 27 Občianskeho zákonníka).

Rozhodným právom, pokiaľ ide o formu uvedených transakcií, je právo štátu, v ktorom sa hnuteľný alebo nehnuteľný majetok nachádza (článok 12 Občianskeho zákonníka).

III.9. Konkurz

Rozhodným právom v prípade záležitostí týkajúcich sa konkurzu, je právo štátu, v ktorom sa začalo konkurzné konanie (článok 4 ods. 1 nariadenia 1346/2000).

Bližšie informácie

« Rozhodné právo - Všeobecné informácie | Grécko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 30-10-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo