Európska komisia > EJS > Rozhodné právo > Nemecko

Posledná úprava: 10-03-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Nemecko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

I. Pramene platných noriem I.
I.1. Vnútroštátne normy I.1.
I.2. Mnohostranné medzinárodné dohovory I.2.
I.3. Dvojstranné dohovory I.3.
II. Uplatňovanie kolíznych noriem II.
II.1. Povinnosť sudcu uplatniť kolízne normy z vlastnej iniciatívy II.1.
II.2. Spätný odkaz II.2.
II.3. Zmena kolízneho kritéria II.3.
II.4. Výnimky z obvyklého použitia kolíznych noriem II.4.
II.5. Zistenie obsahu cudzieho práva II.5.
III. Kolízne normy III.
III.1. Zmluvné záväzky III.1.
III.2. Mimozmluvné záväzky III.2.
III.3. Osobný štatút III.3.
III.4. Rodičovstvo, vzťah medzi rodičmi a deťmi, vrátane adopcie III.4.
III.5. Manželstvo, partnerstvo, rozvod, výživné III.5.
III.6. Majetkové pomery medzi manželmi III.6.
III.7. Dedičstvo, závety III.7.
III.8. Vecné práva III.8.
III.9. Platobná neschopnosť III.9.

 

Vyhlásenie

Presnosť nasledujúcich informácií nie je zaručená. Tieto informácie nemôžu a nemali by nahrádzať právne poradenstvo v konkrétnych prípadoch.

Účelom týchto informácií je iba poskytnúť niektoré základné informácie o nemeckom medzinárodnom práve súkromnom. Za týmto účelom bol udelený súhlas s ich použitím na stránkach EJN. Akékoľvek ďalšie použitie týchto informácií musí najprv schváliť Spolkové ministerstvo spravodlivosti Nemeckej spolkovej republiky.

I. Pramene platných noriem

I.1. Vnútroštátne normy

Základným prameňom nemeckého medzinárodného práva súkromného je Einführungsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuche [EGBGB – (Úvodný) zákon k Občianskemu zákonníku], najmä paragrafy 3 až 46. Podľa paragrafu 3 ods. 6 EGBGB však v daných oblastiach uplatnenia majú pred týmto zákonom prednosť normy stanovené v právnych aktoch Európskych spoločenstiev a medzinárodných dohovoroch, ktoré sú priamo uplatniteľné vo vnútroštátnom práve.

Nemecké právo obsahuje samostatné kolízne ustanovenia aj v iných normách ako v EGBGB, napríklad, v Insolvenzordnung (InsO – nariadenie o platobnej neschopnosti) a Einführungsgesetz zum Versicherungsvertragsgesetz [EGVVG – (Úvodný) zákon o poistných zmluvách].

V oblastiach, ktoré nie sú určené zákonom, napríklad, otázky medzinárodného práva spoločností, určujú právo, ktoré sa má uplatniť, súdy.

I.2. Mnohostranné medzinárodné dohovory

V časti B Bundesgesetzblatt (on-line objednávky prostredníctvom www.bundesgesetzblatt.de Deutsch) sa nadchádza zoznam všetkých mnohostranných dohôd podpísaných a ratifikovaných Nemeckom. Tento zoznam mnohostranných štátnych zmlúv obsahuje aj zmluvy obsahujúce unifikované kolízne ustanovenia.

Podnet k mnohostranným dohovorom tohto druhu dávajú často medzinárodné organizácie. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať Haagskej konferencii o medzinárodnom práve súkromnom (www.hcch.net English - français). K vypracovaniu kolíznych ustanovení prispievajú aj UNCITRAL (uncitral@uncitral.org) a UNIDROIT (info@unidroit.org), ktoré sú obe organizáciami zaoberajúcimi sa štandardizáciou medzinárodného práva a vytváraním právneho rámca svetového obchodu. Nemecko pôsobí vo všetkých týchto troch organizáciách.

HoreHore

I.3. Dvojstranné dohovory

Ustanovenia o kolízii právnych noriem možno nájsť aj v dvojstranných štátnych zmluvách. Dohody Nemecka s inými štátmi možno nájsť aj v časti B Bundesgesetzblatt.

II. Uplatňovanie kolíznych noriem

II.1. Povinnosť sudcu uplatniť kolízne normy z vlastnej iniciatívy

Nemecké medzinárodné právo súkromné nemá význam iba v súdnych sporoch. Obchodní partneri v rôznych štátoch musia vedieť, ktorými právnymi predpismi sa bude riadiť ich zmluva, bez ohľadu na akýkoľvek budúci právny spor. Ich práva a povinnosti sú stanovené na základe týchto predpisov. Vodiči cestujúci na dovolenku do iného štátu musia byť informovaní o právnych predpisoch, ktorým budú podliehať, ak tam spôsobia nehodu. Tieto predpisy určujú povahu a rozsah náhrady škody.

Nemecký súd, ktorý bol požiadaný, aby vyriešil spor za okolností, ktoré poukazujú na spojitosť s právom iného štátu, musí určiť právo, ktoré sa má uplatniť, odkazom na svoje vlastné ustanovenia o kolízii právnych noriem. Nemecký sudca musí poznať normy nemeckého medzinárodného práva súkromného a musí ich uplatňovať ex officio. V tomto prípade neexistuje žiadna možnosť voľby.

II.2. Spätný odkaz

Spätný odkaz sa v zásade riadi paragrafom 4 EGBGB. Ak sa zahraničné právo odvoláva na nemecké právo, musia sa uplatniť nemecké hmotnoprávne ustanovenia.

HoreHore

V prípadoch, keď nemecké ustanovenia o kolízii právnych noriem umožňujú voľbu práva, ktoré sa má použiť, táto voľba sa vzťahuje iba na hmotnoprávne ustanovenia.

II.3. Zmena kolízneho kritéria

Zmena rozhodného práva (v prípade „nevyriešených“ situácií) je v nemeckom práve známym javom. Napríklad, práva in rem sa obvykle posudzujú podľa práva v mieste, v ktorom sa nachádza majetok, aby sa vec mohla riadiť iným právnym poriadkom, ak sa zmení jej miesto.

Zmena kolízneho faktora sa však uznáva aj v iných oblastiach práva, jedným z príkladov je zmena štátneho občianstva.

K zmene rozhodného práva nemôže dôjsť, ak ustanovenie o kolízii právnych noriem stanovuje určitý čas spojenia. Napríklad, na určenie, ktoré dedičské právo sa má uplatniť, sa uvádza odkaz na štátne občianstvo závetcu v čase smrti (pozri bod III.7).

II.4. Výnimky z obvyklého použitia kolíznych noriem

Nemecký súd musí uplatniť kogentné ustanovenia nemeckého práva aj v prípade, keď samotné nemecké kolízne normy vyžadujú uplatniť právo iného štátu. Judikatúra ani literatúra neposkytujú konečné usmernenie, či, ako a v akom rozsahu je v Nemecku nutné dodržiavať kogentné ustanovenia zahraničného práva v prípadoch, keď sa na skutkovú podstatu musí uplatniť nemecké právo.

V paragrafe 6 EGBGB je zakotvená nemecká výhrada týkajúca sa verejného poriadku. Zahraničné právne ustanovenia sa nesmú uplatniť v prípade, keď by ich uplatnenie bolo zjavne nezlučiteľné so základnými zásadami nemeckého práva. Pod pojmom „základné zásady“ sa myslí, že musí ísť o základné zásady spravodlivosti. Všeobecne to znamená závažné porušenia základných práv zaručených v nemeckej ústave. Ďalším činiteľom dôležitým pre uplatniteľnosť výhrady verejného poriadku je, či skutková podstata poukazuje na vnútroštátnu súvislosť; iba potom bude nemecké právo obvykle aktívne príslušným právom.

HoreHore

II.5. Zistenie obsahu cudzieho práva

Nemecké súdy musia uplatňovať ex officio nielen svoje vlastné ustanovenia o kolízii právnych noriem, ale podľa § 293 Zivilprozessordnung (ZPO – Občiansky súdny poriadok) sú povinné určiť obsah zahraničného práva, ktoré sa má uplatniť, prostredníctvom súdneho konania na základe voľného uváženia a rozhodovacích právomocí, ktoré majú k dispozícii. Súdy môžu využiť spoluprácu strán, ale nie sú viazané ich žalobami.

III. Kolízne normy

III.1. Zmluvné záväzky

Ustanovenia Rímskeho dohovoru z roku 1980 o práve rozhodnom pre zmluvné záväzkové vzťahy boli začlenené do nemeckého práva ako paragrafy 27 a násl. EGBGB. Paragrafy 7 až 14 EGVVG obsahujú osobitné kolízne normy pre určité poistné zmluvy.

Nároky na zmluvné náhrady sa riadia najmä právom, ktoré si zvolia strany (paragraf 27 EGBGB).

Právo zvoliť si rozhodné právo je však obmedzené, napríklad, vtedy, ak skutočnosti majú výhradne vnútroštátnu povahu, t. j. ak chýba cezhraničný prvok. V tomto prípade sa okrem možnosti voľby práva naďalej uplatňujú povinné ustanovenia zákona spojené so skutočnosťami. V prípade spotrebiteľských zmlúv nesmie voľba práva viesť k nahradeniu výhodnejších kogentných ustanovení o ochrane platiacich v krajine, ktorá je bydliskom spotrebiteľa.

V zásade platí, že ak sa uplatní voľba práva, celá zmluva podlieha zvolenému právu. Strany si však môžu zvoliť právo, pokiaľ ide iba o časť zmluvných podmienok, zatiaľ čo právo, ktoré sa má inak uplatniť, sa určí objektívne.

HoreHore

Ak nedôjde k voľbe práva, právo, ktoré sa má uplatniť, sa určuje odkazom na objektívne kolízne kritériá. Paragraf 28 EGBGB vyžaduje, aby sa uplatnilo právo, s ktorým je zmluva najužšie spojená. Obvykle je to právo štátu, v ktorom má strana, ktorá má zabezpečiť typické plnenie zmluvy, svoje obvyklé alebo hlavné bydlisko (sídlo). Celkové preskúmanie všetkých okolností však môže odhaliť, že zmluva má výnimočne oveľa užší vzťah s iným právnym systémom. V takom prípade sa musí uplatniť tento právny systém.

Na zmluvy týkajúce sa nehnuteľností, dopravy, zamestnania a spotrebiteľov sa vzťahujú osobitné pravidlá.

III.2. Mimozmluvné záväzky

Paragraf 38 EGBGB stanovuje diferencované pravidlá týkajúce sa určenia práva, ktoré sa má uplatniť pri nárokoch založených na neoprávnenom obohatení. Nároky na náhradu za poskytnuté služby podliehajú právu, ktoré sa vzťahuje na právne vzťahy založené na plnení. Nároky na náhradu z dôvodu neoprávneného zásahu do chránených záujmov sa riadia právom štátu, v ktorom došlo k zásahu. V ostatných prípadoch sa uplatňuje právo miesta, v ktorom došlo k získaniu prospechu.

Podľa paragrafu 39 EGBGB sa zákonné nároky vyplývajúce z plnenia transakcií tretími stranami riadia právom štátu, v ktorom sa transakcia uskutočnila. Osobitné pravidlá existujú pre vyrovnanie dlhu tretej strany.

Podľa paragrafu 40 EGBGB sa nároky na náhradu škody vyplývajúce zo závažného činu v podstate riadia právom miesta, v ktorom došlo k tomuto činu. Poškodená strana však môže požiadať, aby sa uplatnilo právo štátu, v ktorom došlo k porušeniu právnych záujmov. Ak v čase, keď udalosť vyvolala zákonnú zodpovednosť, mali zodpovedná osoba a poškodená osoba obvyklé bydlisko v tom istom štáte, uplatní sa právo tohto štátu na základe osobitného kolízneho kritéria.

HoreHore

Paragraf 42 EGBGB stanovuje, že strany si môžu zvoliť právo, ktoré sa má uplatniť po danej skutočnosti vo všetkých prípadoch.

Podľa paragrafu 41 EGBGB sa rozhodné právo môže nahradiť aj právom, ktoré je z hľadiska konkrétnych okolností podstatne užšie spojené so skutkovou podstatou.

Nakoniec, ako osobitné nariadenie týkajúce sa verejného poriadku, paragraf 40 ods. 3 obmedzuje rozsah vymáhania nárokov vyplývajúcich z nezákonných činov.

III.3. Osobný štatút

Podľa nemeckého medzinárodného práva súkromného sa právne otázky týkajúce sa právneho postavenia fyzických osôb riadia právom štátu, ktorého je osoba štátnym príslušníkom.

V prípade, že osoba má viac ako jedno štátne občianstvo, paragraf 5 ods. 1, prvý pododsek EGBGB stanovuje, že sa musí uviesť odkaz na štátnu príslušnosť, ktorá je známa ako aktívna štátna príslušnosť, t. j. štátna príslušnosť k štátu, s ktorým je osoba s viacnásobným občianstvom najužšie spojená. Naopak, ak má osoba so štátnou príslušnosťou k viacerým štátom aj nemecké štátne občianstvo, potom paragraf 5 ods. 1 druhý pododsek stanovuje, že sa uplatňuje iba toto štátne občianstvo.

Kritérium štátneho občianstva sa vzťahuje na právo nosiť meno (podrobnosti sú uvedené v paragrafe 10 EGBGB) a spôsobilosť fyzických osôb na právne úkony.

III.4. Rodičovstvo, vzťah medzi rodičmi a deťmi, vrátane adopcie

Podľa paragrafu 19 EGBGB sa rodičovstvo vo vzťahu k dieťaťu riadi najmä právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklé bydlisko. Medzi deťmi narodenými v manželstve a mimo manželstva sa nerobí žiadny rozdiel. O rodičovstve možno vo vzťahu ku každému rodičovi rozhodnúť aj na základe vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti rodičovstva. Ak je matka vydatá, vo veciach stanovenia rodičovstva môže nadobudnúť význam aj rodinné právo, ktoré sa na matku vzťahovalo v čase narodenia dieťaťa. Na deti narodené pred 1.7.1998 sa vzťahujú iné pravidlá.

HoreHore

Podľa paragrafu 20 EGBGB sa otázky odmietnutia rodičovstva všeobecne riadia právom, na základe ktorého vznikli okolnosti rodičovstva, a v prípade, že vec odmietnutia predložilo dieťa, právom miesta, v ktorom má dieťa obvyklé bydlisko.

Podľa paragrafu 21 EGBGB sa rodičovské práva a povinnosti stanovujú podľa práva uplatňovaného v mieste, v ktorom má dieťa obvyklé bydlisko, pokiaľ sa neuplatňuje Dohovor o ochrane neplnoletých osôb z roku 1961. Podľa tohto dohovoru sa na určité aspekty vzťahujú vnútroštátne právne predpisy štátu dieťaťa.

Podľa paragrafu 22 EGBGB sa účinnosť adopcie zásadne stanovuje vnútroštátnymi právnymi predpismi adoptujúcej strany v čase adopcie. Adopcia (jedným alebo oboma) manželmi podlieha právu, ktorým sa riadia všeobecné účinky manželstva. Manželia, ktorí majú odlišné štátne občianstvo, môžu preto adoptovať deti aj na základe práva štátu, v ktorom majú obaja obvyklé bydlisko. Podľa paragrafu 23 EGBGB sa na súhlas dieťaťa a jeho vlastných rodičov s adopciou v zásade vzťahujú vnútroštátne právne predpisy štátu dieťaťa.

Uznanie zahraničných adopcií a stanovenie účinnosti zahraničných adopcií sa riadia zákonom o účinkoch adopcií podľa zahraničného práva.

III.5. Manželstvo, partnerstvo, rozvod, výživné

Podľa článku 13 EGBGB sú požiadavky na uzavretie manželstva stanovené právom štátu, ktorého je osoba, ktorá sa má sobášiť, štátnym príslušníkom. Za zvláštnych okolností sa však môže uplatniť nemecké právo.

HoreHore

V Nemecku je možné uzavrieť manželstvo iba v prítomnosti matrikára alebo výnimočne osoby, ktorá je osobitne poverená na tento úkon zahraničným štátom (paragraf 13 ods. 3 EGBGB).

Podľa paragrafu 14 EGBGB sa všeobecné účinky manželstva riadia najmä právom štátu, ktorého sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi, t. j. ich spoločným vnútroštátnym právom.

Ak manželia nepodliehajú rovnakému vnútroštátnemu právu, uplatňuje sa rozhodné právo v mieste ich obvyklého spoločného bydliska.

Podľa paragrafu 14 ods. 3 EGBGB existuje obmedzená možnosť voľby práva.

Podľa paragrafu 17 EGBGB sa rozvod obvykle riadi právom, ktoré bolo v čase podania žiadosti o rozvod rozhodujúcim právom pre všeobecné účinky manželstva, inými slovami, právne postavenie rodiny, kým prebieha súdne konanie. V Nemecku môže manželstvo rozviesť iba súd.

Nemeckým právom sa riadi užívacie právo na dom a hnuteľný majetok v domácnosti manželov, ktoré sa nachádzajú v Nemecku.

Podľa paragrafu 17 ods. 3 EGBGB je právo vzťahujúce sa na zdieľanie nároku na dôchodok určené právom vzťahujúcim sa na rozvod. Za určitých okolností, keď zahraničné právo neuznáva právo na zdieľanie dôchodku, sa toto právo alternatívne uplatní v súlade s nemeckým právom, ak o to strany požiadajú.

Podľa paragrafu 18 EGBGB, ktorým sa začleňujú ustanovenia Haagskeho dohovoru z roku 1973 o práve rozhodnom pre vyživovaciu povinnosť, sa nároky na výživné medzi príbuznými alebo medzi manželmi riadia právom štátu, v ktorom má osoba, ktorá má nárok na výživné, obvyklé bydlisko.

HoreHore

Ak právo v mieste, v ktorom má osoba, ktorá má nárok na výživné, obvyklé bydlisko, výnimočne nepriznáva nárok na výživné, môže sa uplatniť spoločné vnútroštátne právo strán. Ak by sa ani toto právo nedalo uplatniť, uplatní sa namiesto neho právo štátu, na ktorého súde bol uplatnený nárok na výživné.

Registrované partnerstvá sa riadia paragrafom 17b EGBGB.

III.6. Majetkové pomery medzi manželmi

Podľa paragrafu 15 EGBGB sa majetkové pomery medzi manželmi riadia právom vzťahujúcim sa na všeobecné účinky manželstva v čase, keď bolo manželstvo uzavreté. Manželia, ktorí sú v uvedenom čase obaja štátnymi príslušníkmi toho istého štátu, podliehajú majetkovému systému štátu, ktorého sú obaja štátnymi príslušníkmi. V prípade, že manželia majú odlišné štátne občianstvo, uplatňuje sa právo štátu, v ktorom majú obaja manželia v čase uzavretia manželstva obvyklé bydlisko.

Podľa paragrafu 15 ods. 2 EGBGB majú osoby uzatvárajúce manželskú zmluvu obmedzenú možnosť voľby systému majetkových vzťahov.

III.7. Dedičstvo, závety

Podľa paragrafu 25 EGBGB sa záležitosti súvisiace s dedičstvom riadia právom štátu, ktorého bol závetca štátnym príslušníkom v čase smrti. V prípade pozemkov nachádzajúcich sa v Nemecku sa môže zvoliť nemecké právo.

Podľa paragrafu 26 EGBGB, ktorým sa začleňujú hlavné ustanovenia o kolíznych právnych normách Haagskeho dohovoru z roku 1961 o práve vzťahujúcom sa na formu testamentárnych dispozícií, je forma závetu platná vtedy, ak spĺňa požiadavky právneho systému, s ktorým existuje spojitosť na základe štátneho občianstva, obvyklého bydliska závetcu alebo miesta, v ktorom bol závet spísaný.

III.8. Vecné práva

Podľa paragrafu 43 EGBGB sa práva in rem v zásade riadia právom štátu, v ktorom sa nachádza majetok. Miestnym právom sa riadi, napríklad, obsah majetku a spôsob, ktorým sa majetok môže previesť alebo zaťažiť záložným právom.

Pokiaľ ide o vozidlá, paragraf 45 EGBGB stanovuje osobitnú súvislosť.

Premiestnenie predmetu z jedného štátu do druhého tiež podlieha osobitným ustanoveniam stanoveným v paragrafe 43 ods. 2 EGBGB.

Nakoniec, emisie týkajúce sa pozemkov upravuje samostatne paragraf 44 EGBGB.

Voľba práva, pokiaľ ide o práva in rem, je v podstate vylúčená. Podľa paragrafu 46 EGBGB sa však možno odchýliť od práva určeného odkazom na uvedené kolízne kritériá, ak skutočnosti poukazujú na podstatne užšie spojenie s právom iného štátu.

III.9. Platobná neschopnosť

Paragraf 335 zákona o platobnej neschopnosti stanovuje, že konanie vo veci platobnej neschopnosti a jej dôsledky sa v zásade riadi právom štátu, v ktorom sa začalo konanie. Paragrafy 336 a násl. zákona o platobnej neschopnosti vymedzujú osobitné kolízne kritériá týkajúce sa osobitných aspektov medzinárodného práva o platobnej neschopnosti (napríklad, pracovné podmienky, kompenzácia, námietky), ktoré sa môžu od tejto zásady odchyľovať.

Bližšie informácie

Brožúru Spolkového ministerstva spravodlivosti na tému medzinárodného práva súkromného možno nájsť na internetovej stránke www.bmj.bund.de Deutsch - English.

« Rozhodné právo - Všeobecné informácie | Nemecko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 10-03-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo