Európska komisia > EJS > Rozhodné právo

Posledná úprava: 04-11-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Všeobecné informácie

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


Súdy nepoužijú vždy právo svojej krajiny.

V prípade, že ste stranou súdneho sporu, ktorého skutková podstata sa týka viac než jedného štátu, nestačí vedieť, ktorý súd je príslušný na prejednávanie a jeho rozhodovanie podľa medzinárodného práva; potrebujete tiež vedieť, aké právo bude súd používať pri rozhodovaní o skutkovej podstate. Pravidlá „kolíznych noriem“ určujú, ktoré právo bude použité na vyriešenie danej medzinárodnej problematiky.

S rozvojom medzinárodného obchodu a cestovania treba počítať s rizikom, že firma alebo jednotlivec sa dostane do sporu medzinárodného charakteru. Medzinárodný charakter môže byť založený na skutočnosti, že účastníci sporu sú rôznej národnosti, alebo žijú v rôznych krajinách, alebo uzatvorili zmluvu, ktorej transakcia sa uskutočňuje v zahraničí. V prípade sporu nestačí určiť súd príslušný na prerokovanie vášho prípadu a jeho rozhodnutie podľa podmienok medzinárodného práva (jurisdikcia súdov); musíte takisto vedieť, ktoré právo uvedenú situáciu upravuje.

Súdy nepoužívajú vždy právo svojej krajiny - lex fori - ale niekedy používajú právo inej krajiny, s ktorou je spor úzko spojený. Zoberme si ako príklad nemecko-taliansky manželský pár, ktorý uzavrel manželstvo v Portugalsku, v súčasnosti žije vo Francúzsku a chce sa rozviesť. Tento pár požiada o rozvod na francúzskom súde. Teoreticky by sa v tomto prípade mohli použiť štyri právne úpravy - Francúzska, Portugalska, Talianska a Nemecka - a teraz sa považujú za úpravy v „kolízii“.

Toto je presne úloha pravidiel o „kolízii noriem“ - aby sa mohlo určiť, podľa akého práva bude uvedená právna situácia posudzovaná (zmluvy, osobné ujmy, rodinné situácie, dedičstvo, majetkové problémy manželov, majetok vo všeobecnosti, a tak ďalej).

Pri tvorbe týchto noriem je zohľadňovaných množstvo faktorov, vrátane odôvodnených očakávaní účastníkov sporov, princíp blízkosti, ktorým sa právny problém podrobuje právu krajiny, s ktorou je najviac prepojený a takisto myšlienka, že určité skupiny, ako napríklad neplnoleté deti, spotrebitelia a zamestnanci, si zasluhujú osobitnú ochranu.

Kolízne pravidlá sú súčasťou takzvaného medzinárodného práva súkromného, ale medzinárodnými sú iba podľa názvu: podľa tradície má každý štát svoj vlastný národný systém pre kolízne pravidlá. Stačí kliknúť na vlajku členského štátu, o ktorý sa zaujímate a nájdete potrebné informácie, ktoré hľadáte.

Kolízne pravidlá sa v Európe pre určité oblasti zosúladili. V prípade, že by ste sa chceli dozvedieť viac informácií, kliknite na „Právo Spoločenstva“.

Určité kolízne pravidlá boli harmonizované i na medzinárodnej úrovni. V prípade, že by ste sa chceli dozvedieť viac informácií, kliknite na „Medzinárodné právo“.

HoreHore

Posledná úprava: 04-11-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo