Európska komisia > EJS > Rozhodné právo > Česká republika

Posledná úprava: 23-08-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Česká republika

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

I. PRAMENE platného práva I.
I.1. Vnútroštátne normy I.1.
I.2. Mnohostranné medzinárodné zmluvy záväzné pre ČR I.2.
I.3. Hlavné dvojstranné medzinárodné zmluvy záväzné pre ČR I.3.
II. POUŽÍVANIE KOLÍZNYCH NORIEM II.
II.1. Uplatňovanie kolíznej normy súdom ex officio II.1.
II.2. Spätný a ďalší odkaz II.2.
II.3. Zmena kolízneho kritéria (mobilné konflikty) II.3.
II.4. Výnimky z normálneho uplatňovania kolíznych noriem II.4.
II.5. Zistenie obsahu cudzieho práva II.5.
III. KOLÍZNE NORMY III.
III.1. Zmluvné záväzky a právne úkony III.1.
III.2. Mimozmluvné záväzky (delikty, bezdôvodné obohatenie, konanie bez príkazu atď.) III.2.
III.3. Osobný štatút a jeho aspekty vzťahujúce sa na občiansky štatút (meno, domicil, spôsobilosť) III.3.
III.4. Právna úprava vzťahov medzi rodičmi a deťmi vrátane osvojení III.4.
III.5. Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, právna rozluka manželov, vyživovacia povinnosť III.5.
III.6. Úprava majetkových pomerov medzi manželmi III.6.
III.7. Závety a dedičstvo III.7.
III.8. Vecné práva III.8.
III.9. Platobná neschopnosť III.9.

 

I. PRAMENE platného práva

I.1. Vnútroštátne normy

V ČR sú kolízne normy zakotvené výlučne v zákonných právnych normách a v medzinárodných zmluvách, ktorými je ČR viazaná a ktoré sú súčasťou jej právneho poriadku.

Judikatúra súdov nie je v českom právnom systéme prameňom práva.

I.2. Mnohostranné medzinárodné zmluvy záväzné pre ČR

Úplný zoznam platných mnohostranných medzinárodných dohovorov unifikujúcich hmotnoprávne kolízne a priame normy v oblasti medzinárodného práva súkromného. Nie sú zahrnuté dohovory v oblasti medzinárodného práva procesného:

  1. Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú prepravu, Varšava 12. októbra 1929
  2. Dohovor o práve použiteľnom pre dopravné nehody, Haag 4. mája 1971
  3. Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú prepravu, Montreal 28. mája 1999
  4. Protokol, ktorým sa mení Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú prepravu, podpísaný vo Varšave 12. októbra 1929, Haag 28. septembra 1955
  5. Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave /CMR/, Ženeva 19. mája 1956
  6. Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody, Viedeň 21. mája 1963
  7. Spoločný protokol tykajúci sa uplatňovania Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru, Viedeň 21. septembra 1988
  8. Dohovor o premlčaní pri medzinárodnom predaji tovaru, New York 14. júna 1974, doplnený protokolom z 11. apríla 1980, New York 14. júna 1974
  9. Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnom predaji tovaru a dodatočný protokol k nemu, Viedeň 11. apríla 1980
  10. Lisabonská dohoda o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z 31. októbra 1958, revidovaná v Štokholme 14. júla 1967, Lisabon 31. októbra 1958
  11. Madridská dohoda o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891, revidovaná v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Nice 15. júna 1957 a v Štokholme 14. júla 1967 a protokol k nej, Štokholm 14. júla 1967
  12. Dohovor o medzinárodnej správe majetku zosnulých osôb, Haag 2. októbra 1973
  13. Dohovor o právomoci orgánov, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci vo veciach rodičovskej zodpovednosti a opatrení na ochranu detí, Haag 19. októbra 1996
  14. Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886, doplnený v Paríži 4. mája 1896, revidovaný v Berlíne 13. novembra 1908, zmenený a doplnený v Berne 20. marca 1914 a revidovaný v Ríme 2. júna 1928, v Bruseli 26. júna 1948, v Štokholme 14. júla 1967 a v Paríži 24. júla 1971, Paríž 24. júla 1971
  15. Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF), Bern 9. mája 1980
  16. Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú prepravu vykonanú osobou inou než zmluvným dopravcom, doplňujúci Varšavský dohovor, Guadalajara 18. septembra 1961
  17. Dohovor OSN o námornej preprave tovaru po mori, 1978, Hamburg 31. marca 1978
  18. Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva, uzatvorený v Paríži 20. marca 1883, revidovaný v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967, Paríž 20. marca 1883
  19. Madridská dohoda o potláčaní falošných alebo klamných údajov o pôvode tovaru, uzatvorená v Madride 14. apríla 1891, revidovaná vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934 a v Lisabone 31. októbra 1958 a dodatkovým znením, Štokholm 14. júla 1967
  20. Všeobecný dohovor o autorskom práve a protokoly č. 2 a 3 (revidovaný v Paríži 24. júla 1971 a dodatkový protokol č. 2), Ženeva 6. septembra 1952
  21. Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, Rím 26. októbra 1961
  22. Dohovor o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) v znení aktu revidujúceho článok 63 EPÚ zo 17. decembra 1991 a rozhodnutí správnej rady Európskej patentovej organizácie z 21. decembra 1978, 13. decembra 1994, 20. októbra 1995, 5. decembra 1996 a 10. decembra 1998, Mníchov 5. októbra 1973
I.3. Hlavné dvojstranné medzinárodné zmluvy záväzné pre ČR

Dvojstranné zmluvy, ktoré súdy najčastejšie uplatňujú, sú:

HoreHore

  1. Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných, Bratislava 28. marca 1989
  2. Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných, pracovných a trestných, Varšava 21. decembra 1987
  3. Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných, Moskva 12. augusta 1982
  4. Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o vzájomnom právnom styku vo veciach občianskoprávnych, o listinách a o právnych informáciách, so Záverečným protokolom, Praha 10. novembra 1961
  5. Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a o úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, Praha 29. októbra 1992

II. POUŽÍVANIE KOLÍZNYCH NORIEM

II.1. Uplatňovanie kolíznej normy súdom ex officio

V českom právnom poriadku existujú tzv. dispozitívne kolízne normy, ktorých použitie môžu účastníci svojou dohodou vylúčiť a ich hraničné určovatele, resp. kolízne kritériá nahradiť vlastnou dohodou, a tzv. kogentné kolízne normy, ktoré sa uplatnia bez ohľadu na vôľu účastníkov. Prípadná účastníkmi vykonaná voľba práva je neobmedzená, môžu si teda zvoliť za rozhodný pre posudzovanie právneho vzťahu medzi nimi ktorýkoľvek platný právny poriadok. Táto dispozitívna právna úprava sa použije najmä pre záväzkové vzťahy obchodného, občianskeho a pracovného práva. Existencia kogentných noriem zaručuje účastníkom vyššiu mieru právnej istoty vo vzťahoch, v ktorých má štát vyššiu mieru záujmu na ich jednoznačnej regulácii, napr. v oblasti vecných práv, v dedičskom a rodinnom práve a pri kolíznej úprave spôsobilosti k právam a právnym úkonom.

HoreHore

Kolízne normy českého právneho poriadku teda sudca uplatňuje v prípadoch dispozitívnych kolíznych noriem vtedy, ak si účastníci platne zvolia za rozhodné právo české, alebo ak si nezvolia rozhodné právo, v prípadoch kogentných kolíznych noriem musí sudca ex officio vždy uplatniť české právo.

II.2. Spätný a ďalší odkaz

Pokiaľ ide o použitie spätného a ďalšieho odkazu, zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vo všeobecnej rovine stanovuje, že spätný a ďalší odkaz je možné prijať, len ak zodpovedá rozumnému a spravodlivému urovnaniu príslušného vzťahu.

Vo všeobecnej rovine sa spätný i ďalší odkaz prijíma najmä v prípade právnych otázok týkajúcich sa osobného štatútu, rodinného práva a dedičského práva, naopak celkom výnimočne prichádza do úvahy jeho použitie v záväzkových vzťahoch.

Prijatie odkazu v zmysle zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom pritom znamená, že sa použijú len hmotnoprávne normy práva, ku ktorému odkaz smeruje. Je teda vylúčený sekundárny ďalší či spätný odkaz stanovený prípadne kolíznymi normami práva, na ktoré sa odkazuje.

II.3. Zmena kolízneho kritéria (mobilné konflikty)

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom stanovuje vo všeobecnosti ako kolízne kritérium miesto alebo polohu veci v dobe, keď nastala skutočnosť zakladajúca vznik alebo zánik práva k tejto veci (lex rei sitae). Ak pôjde o prepravovanú vec, rozhodným právom je právo miesta, odkiaľ bola vec odoslaná (lex loci expeditionis). V prípade, že by sa vec prepravovala na etapy rôznymi spôsobmi prepravy, rozhodujúce je prvé miesto začatia celej prepravy.

HoreHore

Počítanie vydržacej doby sa riadi právom miesta polohy veci na začiatku vydržacej doby.

Riešenie mobilných konfliktov týkajúcich sa osôb sa rekapituluje v kapitolách 3.5, 3.6 a 3.7.

Ak si účastníci zmluvy nezvolia rozhodné právo pre vzťahy medzi nimi, zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom stanovuje, že sa právne vzťahy účastníkov riadia právom, ktorého použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, a to spravidla:

  • v prípade zmlúv o doprave právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzatvorenia zmluvy,
  • v prípade poistných zmlúv právom sídla alebo bydliska poistiteľa v čase uzatvorenia zmluvy,
  • v prípade príkazných a podobných zmlúv právom miesta, kde má príkazca sídlo alebo bydlisko v čase uzatvorenia zmluvy.
II.4. Výnimky z normálneho uplatňovania kolíznych noriem
a) Výhrada verejného poriadku

Právny predpis cudzieho štátu sa v ČR nepoužije, ak by sa účinky tohto použitia priečili zásadám spoločenského a štátneho zriadenia ČR a jeho právneho poriadku, na ktorých je nutné bez výhrady trvať. Ide tu o opatrenia výnimočnej povahy, na použitie ktorých je možné pristúpiť len v krajnom a konkrétnom prípade.

Za základné zásady spoločenského a štátneho zriadenia v ČR treba považovať najmä tie, ktorých zachovanie smeruje k uspokojovaniu základných záujmov štátu a spoločnosti, a zásady právneho štátu. Ochrana v rámci výhrady verejného poriadku sa však rozhodne nevzťahuje na všetky kogentné ustanovenia českého vnútroštátneho práva.

HoreHore

Právnymi predpismi, ktorých obsah môže viesť k použitiu výhrady verejného poriadku vo vnútroštátnom zmysle, sú najmä Ústava ČR (Ústavný zákon č. 1/1993 Zb.) vrátane Listiny základných práv a slobôd (vyhlásenej pod č. 2/1993).

b) Imperatívne právne normy

Ide o také normy vnútroštátneho práva, od ktorých uplatňovania nie je možné sa zmluvne ani akýmkoľvek iným spôsobom odchýliť a ktorým nie je možné v medziach ich predmetu úpravy zabrániť ani ich nahradiť cudzím právom.

V českom práve nie sú imperatívne právne normy označené, ako príklady však možno uviesť v oblasti správneho a finančného práva zákon č. 143/2001 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže, zákon č. 219/1995 Zb. Devízový zákon, zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v oblasti trestného práva zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, v oblasti pracovného práva sú ďalej nutne použiteľnými normami napr. ustanovenia o najvyššej prípustnej týždennej pracovnej dobe, zákaze niektorých prác žien a nadčasovej práce a práce v noci u mladistvých, zakotvené v zákone č. 65/1995 Zb. Zákonníka práce.

II.5. Zistenie obsahu cudzieho práva

Podľa českých právnych predpisov je povinnosťou rozhodujúceho orgánu, teda väčšinou súdu, aby zistil obsah cudzieho práva. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom súdu ukladá, aby súd vykonal všetky potrebné opatrenia na zistenie cudzieho práva. Stanovuje tiež, že v prípade, ak súdu nie je známy obsah cudzieho práva, môže si na tento účel vyžiadať informáciu od ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo poskytuje súdom vyjadrenia aj v prípadoch, že pri prejednávaní súkromnoprávnych vzťahov s medzinárodným prvkom vzniknú pochybnosti.

HoreHore

III. KOLÍZNE NORMY

III.1. Zmluvné záväzky a právne úkony
a) Pramene práva

Rovnako ako vo všetkých ostatných oblastiach právnych vzťahov je základným prameňom českej právnej úpravy zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Prameňom práva pre právne vzťahy vyplývajúce zo zmeniek a šekov je zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon zmenkový a šekový“).

b) Rozsah použitia

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom obsahuje kolízne ustanovenia pre vzájomné majetkové vzťahy účastníkov záväzkových vzťahov vrátane úpravy spätného a ďalšieho odkazu (pozri kapitolu 2.2), ktorými sa rozumie vznik, zmena, zabezpečenie a následky porušenia záväzkov zo zmlúv a tiež premlčanie záväzkových vzťahov a započítavanie pohľadávok. Upravuje aj pracovnoprávne vzťahy, v ktorých zakotvuje najmä okolnosti súvisiace so vznikom a trvaním pracovnej zmluvy.

Zákon zmenkový a šekový zakotvuje osobitné ustanovenia o zmenkovom alebo šekovom vyhlásení.

c) Použiteľné kolízne kritériá (hraničné určovatele)

Hraničným určovateľom je najmä zhodný prejav vôle účastníkov o tom, ktorým právom sa má riadiť ich právny vzťah, tzv. voľba práva (lex electa, lex voluntatis).

Ak si účastníci vzájomných majetkových vzťahov právo takto nezvolia, je rozhodným právom to, ktorého použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, v konkrétnych zmluvných vzťahoch najmä:

HoreHore

  1. v prípade kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo právo miesta, kde sa nachádza sídlo alebo bydlisko predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzatvorenia zmluvy,
  2. v prípade zmlúv o nehnuteľnostiach právo miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza (lex rei sitae),
  3. v prípade zmlúv o doprave právo miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzatvorenia zmluvy,
  4. v prípade poistných zmlúv vo všeobecnosti právo sídla alebo bydliska poistiteľa v čase uzatvorenia zmluvy,
  5. v prípade zmlúv o obchodnom zastúpení a zmlúv o sprostredkovaní právo miesta, kde má v čase uzatvorenia zmluvy sídlo alebo bydlisko osoba, pre ktorú sprostredkovateľ vykonáva činnosť,
  6. v prípade zmlúv o viacstranných výmenných obchodoch právo, ktorého použitie najlepšie zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.

Ostatné zmluvy sa riadia spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo alebo bydlisko, a ak nemajú sídlo v tom istom štáte a zmluva sa uzatvára medzi prítomnými stranami, je rozhodným právom právo miesta, kde bola zmluva uzatvorená (lex loci conclusionis contractus).

Ak bola zmluva uzatvorená na diaľku medzi neprítomnými stranami, je rozhodným právom právo sídla alebo bydliska príjemcu návrhu na uzatvorenie zmluvy.

Pre oblasť pracovného práva je hraničným určovateľom určujúcim rozhodné právo pre pomery vyplývajúce z pracovnej zmluvy v zásade miesto výkonu práce (lex loci laboris), hoci medzi stranami zmluvy je možné dohodnúť aj inú úpravu.

Zákon zmenkový a šekový stanoví v zásade použitie práva toho štátu, v ktorom sa urobilo zmenkové vyhlásenie, či toho štátu, kde je šek splatný.

HoreHore

III.2. Mimozmluvné záväzky (delikty, bezdôvodné obohatenie, konanie bez príkazu atď.)
a) Pramene práva

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a medzinárodné zmluvy, ktorými je ČR viazaná, najmä Dohovor o práve použiteľnom pre dopravné nehody.

b) Rozsah použitia

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom obsahuje len stručnú právnu úpravu náhrady škody vzniknutej inak ako porušením povinností zo zmlúv a iných právnych úkonov; možno z neho odvodiť aj pravidlá týkajúce sa konania bez príkazu, bezdôvodného obohatenia, plnenia vykonaného za iného, použitia veci na prospech druhého a obetovania veci či vynaloženia nákladov v spoločnej núdzi.

c) Kolízne kritériá (hraničné určovatele)

Pre nároky na náhradu inej škody, ako škody spôsobenej porušením záväzku je rozhodným právom právo miesta, kde škoda vznikla (lex loci damni infecti) alebo miesta, kde nastali skutočnosti zakladajúce nárok na náhradu škody (lex loci delicti commissi). Pre nároky na náhradu škody v rámci vzťahov rodinného práva je rozhodným vždy právo, ktorým sa riadi predmetný právny vzťah (lex causae príslušného vzťahu).

Pre právny vzťah konania bez príkazu je v zásade použiteľný hraničný určovateľ miesta, v ktorom nastalo konanie konateľa bez príkazu. V prípade bezdôvodného obohatenia by vo všeobecnosti rozhodným právom bolo právo, ktorým sa riadili právne skutočnosti zakladajúce zväčšenie majetku. Ak niekto vynaloží určité plnenie za iného, v zásade platí, že sa jeho nároky z tohto konania riadia právom, ktorým sa riadila povinnosť toho, za ktorého sa vykonávalo plnenie (lex causae povinnosti plnenej za iného). Obdobne v prípade použitia veci na prospech druhého bez úmyslu obstarať cudziu záležitosť (ak teda nejde o konanie bez príkazu) sa analogicky použije právo miesta, kde toto použitie nastalo (lex loci damni infecti), a pri obetovaní veci a vynaložení nákladov v spoločnej núdzi je hraničným určovateľom vždy miesto, kde toto konanie nastalo.

HoreHore

III.3. Osobný štatút a jeho aspekty vzťahujúce sa na občiansky štatút (meno, domicil, spôsobilosť)
a) Pramene práva

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zákon zmenkový a šekový a zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).

b) Rozsah použitia

Podmienky právnej spôsobilosti, spôsobilosti na právne úkony a spôsobilosti byť účastníkom konania upravuje zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V ňom je upravený aj osobný štatút cudzincov a ukončenie právnej spôsobilosti vyhlásením za mŕtveho.

Obchodný zákonník v § 22 upravuje právnu spôsobilosť zahraničných právnických osôb.

Zákon zmenkový a šekový stanovuje zásady pre posudzovanie spôsobilosti osoby zaväzovať sa zmenkou alebo šekom.

České právo nepozná pojem domicilu a občianskeho štatútu s ním spojeného. Kolízne kritérium viazané na domicil preto nemá pre české právo význam a nie je totožné s českým pojmom trvalé bydlisko.

c) Kolízne kritériá (hraničné určovatele)

Hraničným určovateľom pre právnu spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony je štátna príslušnosť príslušnej osoby (lex patriae); pre cudzinca, ktorý vykonáva právny úkon na území ČR, postačuje spôsobilosť podľa českého práva (lex loci conclusionis contractus).

Rozhodným právom pre určenie právnej spôsobilosti zahraničnej právnickej osoby je právny poriadok štátu, podľa ktorého bola založená (lex loci incorporationis).

HoreHore

Cudzinci majú v oblasti svojich osobných a majetkových práv až na zákonom stanovené výnimky rovnaké práva a povinnosti ako českí štátni príslušníci a to isté platí aj pre zahraničné právnické osoby.

Otázku práva osoby na meno možno podľa názoru českej právnej teórie podriadiť pod osobný štatút; právom rozhodným je teda právo, ktorým sa riadi právna spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony príslušnej osoby (lex causae osobného štatútu).

Spôsobilosť zaväzovať sa zmenkou alebo šekom sa podľa ustanovenia článku I § 91 a článku II § 69 vo všeobecnosti riadia právom štátu, ktorého je daná osoba príslušníkom (lex patriae osoby zaväzujúcej sa zmenkou alebo šekom).

d) Imperatívne normy, výhrady vnútroštátneho verejného poriadku

Všeobecným právnym základom pre použitie výhrady verejného poriadku je najmä článok 10 Listiny základných práv a slobôd, v ktorom sa stanovuje právo každého na zachovanie jeho ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu jeho mena. Tento článok zaručuje aj právo každého na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe.

III.4. Právna úprava vzťahov medzi rodičmi a deťmi vrátane osvojení
a) Pramene práva

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, Dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzinárodnom osvojení a Dohovor o právomoci orgánov, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci vo veciach rodičovskej zodpovednosti a opatrení na ochranu detí.

HoreHore

b) Rozsah právnej úpravy

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom obsahuje kolízne normy pre oblasť vzťahov medzi rodičmi a deťmi vrátane určovania, zisťovania alebo popretia otcovstva a právnych pomerov pri výchove detí i iných povinností rodičov i detí vrátane vyživovacej povinnosti (pozri kapitolu 3.5) a tiež úpravu oblasti osvojenia, konkrétnejšie riešenie rozdielnej štátnej príslušnosti manželov a osvojovaného dieťaťa či manželov navzájom. Použije sa aj pre právne vzťahy vyplývajúce z opatrovníctva nad neplnoletými osobami, resp. osobami nespôsobilými na právne úkony.

c) Kolízne kritériá (hraničné určovatele)

Pre vzťahy medzi rodičmi a deťmi je kolíznym kritériom na určenie, zistenie alebo popretie otcovstva vo všeobecnosti štátna príslušnosť dieťaťa nadobudnutá narodením (lex patriae dieťaťa). Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane výchovy a vyživovacej povinnosti sa riadia právom štátu, ktorého príslušníkom je dieťa (lex patriae dieťaťa). V prípadoch osvojenia je hraničným určovateľom príslušnosť štátu, ktorého príslušníkom je osvojiteľ (lex patriae osvojiteľa). Súhlas dieťaťa s osvojením sa posudzuje podľa práva, ktorého príslušníkom je osvojované dieťa (lex patriae dieťaťa).

Pre podmienky vzniku a zániku opatrovníctva nad neplnoletými osobami, resp. osobami právne nespôsobilými je rozhodným právom právo štátu, ktorého je neplnoletá osoba príslušníkom (lex patriae neplnoletej osoby). Povinnosť prijať a zastávať opatrovníctvo sa riadi právnym poriadkom štátu, ktorého príslušníkom je opatrovník (lex patriae opatrovníka). Pre právne pomery medzi opatrovníkom a neplnoletým platí právo, v ktorom je opatrovnícky súd alebo poriadok (lex fori).

HoreHore

d) Imperatívne normy

Imperatívnymi právnymi normami v tejto oblasti sú napríklad relevantné ustanovenia trestného zákona (trestné činy proti rodine a mládeži). Ide najmä o opustenie dieťaťa, zanedbanie povinnej výživy, týranie zverenej osoby apod.

III.5. Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, právna rozluka manželov, vyživovacia povinnosť
a) Pramene práva

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

b) Rozsah právnej úpravy

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom upravuje problematiku týkajúcu sa spôsobilosti osoby uzavrieť manželstvo, podmienok uzatvorenia manželstva a podmienok jeho platnosti, zrušenia manželstva rozvodom a vyhlásenia manželstva za neplatné a tiež vzájomné práva rodičov dieťaťa, ktorí nie sú zosobášení. Upravená je aj vyživovacia povinnosť rodičov a detí.

České právo neobsahuje žiadnu úpravu partnerstva osôb rovnakého pohlavia, ani právnej rozluky manželov.

c) Relevantné kolízne kritériá (hraničné určovatele)

Spôsobilosť uzavrieť manželstvo vrátane podmienok jeho platnosti sa riadi právom štátu, ktorého je predmetná osoba príslušníkom (lex patriae snúbenca/snúbenice), a forma uzatvorenia manželstva sa riadi právom miesta, kde sa manželstvo uzatvára (lex loci conclusionis contractus).

Rozvod manželstva sa v zásade riadi právom štátu, ktorého príslušníkmi sú manželia v čase začatia konania (lex patriae manželov).

Nároky matky dieťaťa nevydatej za jeho otca sa vo všeobecnosti riadia právom štátu, ktorého príslušníkom je matka v čase narodenia dieťaťa (lex patriae matky pri narodení dieťaťa).

HoreHore

Pre vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom je rozhodným právom, až na výnimky (pozri kapitolu 3.4), právo štátu, ktorého príslušníkom je dieťa (lex patriae dieťaťa); nároky rodičov na výživu voči deťom sa riadia právom štátu, ktorého príslušníkom je rodič, ktorý nárok uplatňuje (lex patriae).

d) Imperatívne normy, výhrady vnútroštátneho verejného poriadku

Relevantné imperatívne právne normy obsahuje Trestný zákonník, a to napr. vo forme zákazu uzatvorenia dvojitého manželstva.

III.6. Úprava majetkových pomerov medzi manželmi
a) Pramene práva

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

 b) Rozsah právnej úpravy

Tento právny predpis upravuje oblasť majetkových vzťahov medzi manželmi vrátane prípadnej zmluvnej úpravy.

c) Relevantné kolízne kritériá (hraničné určovatele)

Osobné aj majetkové vzťahy manželov sa zásadne riadia právom štátu, ktorého sú príslušníkmi (lex patriae manželov), s výnimkou ich rozdielnej štátnej príslušnosti – v tom prípade je rozhodným české právo.

Ak sú majetkové vzťahy medzi manželmi upravené zmluvou, táto úprava sa riadi právom rozhodným pre majetkové vzťahy manželov v čase, kedy k úprave došlo (lex causae práva rozhodného v čase uzatvorenia zmluvy o usporiadaní majetkových vzťahov v manželstve).

III.7. Závety a dedičstvo
a) Pramene práva

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, relevantný je aj Dohovor o medzinárodnej správe pozostalostí.

HoreHore

b) Rozsah právnej úpravy

Právna úprava upravuje určenie rozhodného práva pre dedičské konanie a spôsobilosť na zriadenie alebo zrušenie závetu vrátane účinkov vád závetu a ich prejavu pri zriaďovaní či rušení závetu, a formu závetu.

c) Relevantné kolízne kritériá (hraničné určovatele)

Pre právne pomery dedičské je vo všeobecnosti rozhodným právo štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti (lex patriae poručiteľa). Pre spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet vrátane vád tohto právneho úkonu a prípadné určenie iných možných spôsobov zabezpečenia pre prípad smrti sa použije lex patriae poručiteľa v čase tohto prejavu vôle. Pre formu závetu alebo jeho zrušenie platí to isté právo; postačuje však, ak forma závetu alebo jeho zrušenie vyhovuje právu štátu, kde bol závet vykonaný.

III.8. Vecné práva
a) Pramene práva

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

b) Rozsah právnej úpravy

Tento právny predpis zakotvuje najmä kolíznu úpravu práv k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam vrátane vecí prepravovaných a tiež úpravu zápisov do verejných kníh relevantných pre práva k nehnuteľnostiam a inštitútu vydržania.

Upravené je aj určenie okamihu, od ktorého na nadobúdateľa prechádza oprávnenie nakladať s vecou, odkedy má právo na plody a úžitky z prevádzanej veci a kedy na neho prechádza nebezpečenstvo škody na veci, ako aj okamih, ktorým právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prevádzanou vecou prechádza na nadobúdateľa spolu s výhradou vlastníckeho práva na prevádzanú vec.

HoreHore

c) Relevantné kolízne kritériá (hraničné určovatele)

Hraničným určovateľom pre vecné práva k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam je miesto, kde sa vec nachádza (lex rei sitae), v prípade hnuteľných vecí miesto polohy veci v čase, kedy nastala skutočnosť zakladajúca vznik alebo zánik práva. Ak ide o prepravovanú vec, posudzuje sa vznik a zánik práv k veci podľa práva miesta, odkiaľ bola vec odoslaná (lex loci expeditionis).

Vydržanie sa riadi právom miesta, kde vec bola na začiatku vydržacej doby, pričom vydržiteľ sa môže dovolávať právneho poriadku štátu, na ktorého území sa vydržanie vykonalo, ak od doby, keď vec bola v tomto štáte, sú splnené všetky podmienky vydržania podľa právneho poriadku tohto štátu.

Na účely prechodu práva vec používať, požívať jej plody a úžitky a na účely prechodu nebezpečenstva škody na veci a práva na náhradu škody a prechodu výhrady vlastníckeho práva je rozhodným právom medzi účastníkmi takéhoto vzťahu právo, ktorým sa riadi ich zmluvný vzťah (lex causae zmluvného vzťahu).

d) Výhrady vnútroštátneho verejného poriadku

Je tu relevantný najmä článok 11 Listiny základných práv a slobôd, ktorý stanovuje ochranu vlastníckeho práva s poukazom, že vlastníctvo zaväzuje a nesmie sa použiť na ujmu práv druhých alebo v rozpore so zákonom chránenými všeobecnými záujmami. Jeho výkon nesmie tiež poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom.

V Listine základných práv a slobôd sa tiež stanoví, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, na základe zákona a za náhradu.

III.9. Platobná neschopnosť
a) Pramene práva

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

b) Rozsah právnej úpravy

Úprava v ňom zakotvená sa obmedzuje na osobitné ustanovenia o konkurze takých subjektov, ktoré sú podľa osobitnej právnej úpravy (obsiahnutej najmä v zákone č. 124/2002 Zb. o platobnom styku) účastníkmi platobného systému uvedeného v zozname platobných systémov, ktorý vedie Česká národná banka, alebo systému vysporiadania podľa osobitných právnych predpisov (najmä podľa zákona č. 591/1992 Zb. o cenných papieroch).

c) Relevantné kolízne kritériá (hraničné určovatele)

V prípade, že bol na majetok niektorej uvedenej osoby vyhlásený konkurz alebo nastalo zastavenie alebo obmedzenie platieb v dôsledku iného opatrenia verejného orgánu smerujúceho proti jej majetku, riadia sa práva a povinnosti tejto osoby rovnakým právnym poriadkom ako zmluva o platobnom systéme, resp. právnym poriadkom, ktorý je rozhodný pre účastníkov systému vysporiadania (lex causae platobného systému). Voľba iného práva je vo všetkých prípadoch vylúčená.

Bližšie informácie

« Rozhodné právo - Všeobecné informácie | Česká republika - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 23-08-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo