Európska komisia > EJS > Rozhodné právo > Rakúsko

Posledná úprava: 03-07-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Rakúsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

Pramene práva Pramene práva
1.1. Vnútroštátne právo 1.1.
1.2. Mnohostranné dohovory 1.2.
1.3. Dvojstranné dohody 1.3.
Uplatňovanie kolíznych noriem Uplatňovanie kolíznych noriem
2.1. Uplatňovanie kolíznych noriem z úradnej povinnosti 2.1.
2.2. Spätný a ďalší odkaz 2.2.
2.3. Zmena kolízneho kritéria 2.3.
2.4. Výnimky z uplatňovania kolíznych noriem 2.4.
2.5. Zisťovanie cudzieho práva 2.5.
Kolízne normy Kolízne normy
3.1. Zmluvné záväzky 3.1.
3.2. Mimozmluvné nároky na náhradu škody 3.2.
3.3. Osobný štatút 3.3.
3.4. Rodičovstvo, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane osvojenia 3.4.
3.5. Manželstvo, partnerstvo, rozvod, vyživovacia povinnosť 3.5.
3.6. Úprava majetkových pomerov manželov 3.6.
3.7. Dedenie a závet 3.7.
3.8. Vecné práva 3.8.
3.9. Konkurzné konanie 3.9.

 

1. Pramene práva

1.1. Vnútroštátne právo

Rakúske medzinárodné právo súkromné (MPS) je kodifikované. Základnou právnou normou je zákon o medzinárodnom práve súkromnom (zákon o MPS) z 15.6.1978, Spolková zbierka zákonov č. 304/1978. Nasledovné ustanovenia o kolízii právnych predpisov sa nachádzajú mimo zákona o MPS:

  • § 13 písm. a) spolkového zákona z 8. marca 1979, ktorý obsahuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľov (zákon o ochrane spotrebiteľov - KSchG), Spolková zbierka zákonov č. 140/1979,
  • § 11 spolkového zákona o nadobúdaní práv na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností (zákon o časovo vymedzenom užívaní – TNG), Spolková zbierka zákonov I č. 32/1997,
  • spolkový zákon o medzinárodnom práve týkajúcom sa poistných zmlúv pre Európsky hospodársky priestor, Spolková zbierka zákonov č. 89/1993,
  • § 20 spolkového zákona vykonávajúceho smernicu č. 93/7/EHS o vrátení kultúrnych predmetov nezákonne vyvezených z územia členského štátu Európskeho spoločenstva, Spolková zbierka zákonov I č. 67/1998,
  • § 23 spolkového zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú rádioaktivitou (zákon o nukleárnej zodpovednosti 1999 – AtomHG 1999), Spolková zbierka zákonov I č. 170/1998,
  • spolkový zákon o medzinárodnom práve týkajúcom sa poistných zmlúv pre Európsky hospodárky priestor (IVVG), Spolková zbierka zákonov č. 89/1993,
  • §§ 16 a 18 spolkového zákona o platnosti účtov v platobných systémoch a systémoch vysporiadania obchodov s cennými papiermi (zákon o konečnom zúčtovaní), Spolková zbierka zákonov I č. 98/2001,
  • §§ 221 až 235 spolkového zákona o medzinárodnom konkurznom práve (IIRG), Spolková zbierka zákonov I č. 36/2003.
1.2. Mnohostranné dohovory

Podľa § 53 zákona o MPS sa zákon o MPS nevzťahuje na medzinárodne dohody. Tie majú prednosť pred ustanoveniami tohto zákona a ostatnými vnútroštátnymi kolíznymi normami. Nasledovné mnohostranné dohovory, ktoré Rakúsko podpísalo, obsahujú kolízne normy:

HoreHore

  • Haagsky dohovor z 24. októbra 1956 English - français o rozhodnom práve pre vyživovacie povinnosti voči deťom,
  • Haagsky dohovor z 5. októbra 1961 English - français týkajúci sa právomoci orgánov a rozhodného práva v oblasti ochrany maloletých,
  • Haagsky dohovor z 5. októbra 1961 English - français o rozhodnom práve pre formy nakladania s majetkom zo závetu,
  • Haagsky dohovor zo 4. mája 1971 English - français on rozhodnom práve pre dopravné nehody,
  • Dohovor CIEC z 20. septembra 1970 English - français PDF File (PDF File 140 KB) o legitimácii prostredníctvom následného manželstva,
  • Rímsky dohovor z 19. júna 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzkové vzťahy.
1.3. Dvojstranné dohody

Nasledujúce dvojstranné dohody obsahujú kolízne normy:

HoreHore

  • Zmluva o priateľstve a trvalom pobyte z 9. septembra 1959 medzi Rakúskou republikou a Iránom,
  • Zmluva zo 16. decembra 1954 medzi Rakúskou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia o vzájomnom právnom styku,
  • Zmluva z 11. decembra 1963 medzi Rakúskou republikou a Poľskou ľudovou republikou o vzájomných vzťahoch v občianskoprávnych veciach a o dokumentácii,
  • Zmluva z 9. apríla 1965 medzi Rakúskou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o dedičských veciach.

2. Uplatňovanie kolíznych noriem

2.1. Uplatňovanie kolíznych noriem z úradnej povinnosti

Cudzí právny poriadok sa uplatňuje z úradnej povinnosti a rovnako ako v jeho pôvodnej oblasti uplatňovania (§ 3 zákona o MPS).

2.2. Spätný a ďalší odkaz

Podľa § 5 zákona o MPS sa spätný a ďalší odkaz použije, iba ak sa neodkazuje zvlášť na príslušné právo. Ak cudzí právny poriadok odkazuje späť na rakúske právo, potom je rozhodné rakúske právo. Ak cudzí právny poriadok odkazuje na právo, na ktoré už bol odkaz uvedený, potom je rozhodné právo, na ktoré smeroval prvý odkaz.

2.3. Zmena kolízneho kritéria

Následná zmena podmienok rozhodujúcich pre výber určitej právnej normy nemá vplyv na už skončené okolnosti danej veci (§ 7 zákona MPS). Pre skončené skutkové okolnosti je preto rozhodné právo v čase vzniku skutkovej okolnosti a pre trvajúce skutkové okolnosti v zásade v čase právoplatnosti rozsudku.

HoreHore

2.4. Výnimky z uplatňovania kolíznych noriem

Právo, na ktoré sa odkazuje, sa neuplatní v prípade, ak by jeho uplatňovanie malo dôsledky, ktoré sú nezlučiteľné so základnými hodnotami rakúskeho práva a verejného poriadku (§ 6 zákona o MPS).

Rakúske právo obsahuje ustanovenia, ktoré sa uplatňujú bez ohľadu na normy MPS (intervenčné normy). Niektoré z týchto ustanovení majú povahu intervenčných noriem na základe ich znenia, iné ako dôsledok ich predmetu.

2.5. Zisťovanie cudzieho práva

Cudzie právo sa zisťuje z úradnej povinnosti. Na tento účel súd môže využiť súčinnosť strán, informácie Spolkového ministerstva spravodlivosti alebo znalecké posudky. Ak napriek značnému vynaloženému úsiliu nie je možné zistiť cudzie právo, potom sa uplatňuje rakúske právo (§ 4 zákona o MPS).

3. Kolízne normy

3.1. Zmluvné záväzky

Zmluvné záväzky, na ktoré sa nevzťahuje Rímsky dohovor, sa posudzujú podľa práva výslovne alebo inak nepochybne určeného stranami. Ak sa neurčilo žiadne právo, uplatňujú sa §§ 46 až 49 zákona o MPS (§ 35 zákona o MPS). Avšak keďže §§ 46 až 49 sa nevzťahujú na zmluvné záväzky a § 1 zákona o MPS neobsahuje žiadne osobitné ustanovenia, je rozhodné to právo, s ktorým najužšie súvisia skutkové okolnosti danej veci.

Osobitné kolízne normy sa uplatňujú na spotrebiteľské zmluvy: V § 13 písm. a) ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľov (KSchG) sú vykonané kolízne normy viacerých smerníc o ochrane spotrebiteľov. Toto ustanovenie predovšetkým obmedzuje slobodu zvoliť si právo pri ochrane spotrebiteľov. Ďalšie ustanovenie MPS, ktoré tiež obmedzuje slobodu zvoliť si právo, je uvedené v § 11 ods. 1 zákona o časovo vymedzenom užívaní (TNG).

HoreHore

Spolkový zákon o medzinárodnom práve týkajúcom sa poistných zmlúv pre Európsky hospodársky priestor, ktorý vykonáva smernice, upravuje právo uplatňované pri poistných zmluvách, ktoré kryjú riziká v rámci členských štátov EHP. Existuje obmedzená možnosť výberu práva. Ak možnosť výberu práva nie je, je rozhodné to právo, s ktorým zmluva najužšie súvisí. Predpokladá sa, že najbližší vzťah je s právom toho štátu, v ktorom sa dané riziko kryje. Krytie rizika je prispôsobené jednotlivým rôznym druhom poistenia.

Intervenčnými normami sú napríklad §§ 7, 7a a 7b zákona, ktorým sa mení a dopĺňa právna úprava v oblasti pracovných zmlúv (AVRAG), podľa ktorého majú zamestnanci v Rakúsku nárok minimálne na mzdy dojednané v kolektívnej dohode a základnú dovolenku bez ohľadu na rozhodné právo. Ďalšou intervenčnou normou je § 13 písm. a) ods. 2 KSchG, podľa ktorej sa § 6 KSchG (o neprípustných zmluvných podmienkach), § 864a ABGB (o platnosti neobvyklých ustanovení vo všeobecných obchodných podmienkach a zmluvných formách) a § 879 ods. 3 ABGB (o neplatnosti zjavne neprimeraných zmluvných ustanovení vo všeobecných obchodných podmienkach a zmluvných formách na ochranu spotrebiteľov) uplatňuje bez ohľadu na rozhodné právo pre zmluvu, ak je zmluva uzavretá v súvislosti s činnosťou vykonávanou podnikateľským subjektom v Rakúsku, ktorej predmetom je uzatváranie takýchto zmlúv. Podobnou intervenčnou normou je § 11 ods. 2 TNG.

3.2. Mimozmluvné nároky na náhradu škody

Kolízne kritériá pre mimozmluvné nároky na náhradu škody upravujú §§ 35 a 48 zákona o MPS.

HoreHore

Posudzujú sa podľa práva zvoleného stranami týchto záväzkov a v prípade, ak sa neurčilo žiadne právo, podľa práva štátu, v ktorom sa uskutočnil úkon, ktorým sa spôsobila škoda. Ak však dotknuté strany majú bližší vzťah k právu jedného a toho istého štátu, potom je rozhodné právo tohto štátu.

Táto kolízna norma ustanovuje rozhodné právo pre otázky týkajúce sa toho, či vznikla povinnosť nahradiť škodu, kto je povinný túto náhradu škody zaplatiť a aká je dlžná čiastka. Zahŕňa tiež otázky spoluúčasti pri nedbanlivosti a priameho nároku poškodeného proti poisťovni, ako aj zákonných premlčacích lehôt.

Nároky na náhradu škody vyplývajúce z dopravných nehôd, ktoré patria do rozsahu Haagskeho dohovoru zo 4. mája 1971 English - français o práve použiteľnom na dopravné nehody, sa rozhodujú podľa tohto Dohovoru.

Pre nároky na náhradu škody (a ostatné nároky) vyplývajúce z nekalej hospodárskej súťaže, je rozhodné právo toho štátu, ktorého trhu sa daná hospodárska súťaž týka (§ 48 ods. 2 zákona o MPS).

Mimozmluvné nároky na náhradu škody, ktorá sa stane v Rakúsku v dôsledku ionizujúceho žiarenia sa na žiadosť poškodeného rozhodujú podľa rakúskeho práva (§ 23 ods. 1 AtomHG 1999). Ak sa ionizujúcim žiarením spôsobí škoda v zahraničí a rozhoduje sa o nej podľa rakúskeho práva, tak iba vtedy sa škoda nahrádza v rozsahu, v akom to umožňuje osobný štatút (pozri časť 3.3.) poškodeného (§ 23 ods. 2 AtomHG 1999).

HoreHore

Konanie za tretie osoby bez ich príkazu sa posudzuje podľa práva štátu, v ktorom sa uskutočnilo. Ak to však úzko súvisí s iným právnym vzťahom, potom sa uplatňuje právo, ktoré je rozhodné pre tento právny vzťah (§ 46 zákona o MPS).

Nároky z bezdôvodného obohatenia sa rozhodujú podľa práva toho štátu, v ktorom nastalo bezdôvodné obohatenie. Ak však bezdôvodné obohatenie vyplýva z konania, ktoré sa uskutočnilo na základe právneho vzťahu, potom sú rozhodné hmotnoprávne normy (bez ohľadu na spätný odkaz) toho štátu, ktorého hmotnoprávne normy sa uplatňujú na tento právny vzťah (§ 46 zákona o MPS).

3.3. Osobný štatút

Osobný štatút osôb je právo toho štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi. Ak má osoba viac ako jednu štátnu príslušnosť, potom je rozhodné právo toho štátu, ku ktorému má táto osoba najbližší vzťah. Rakúska štátna príslušnosť je však vždy rozhodná. Pre utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti je osobným štatútom právo toho štátu, v ktorom majú obvyklé bydlisko (§ 9 zákona o MPS).

Používanie osobného mena sa posudzuje podľa príslušného osobného štatútu bez ohľadu na to, na akom základe sa o prijímaní mien rozhoduje (§ 13 zákona o MPS).

Napríklad mená manželov sa preto neposudzujú podľa manželského štatútu, ale podľa štatútu mena. Na formu vyhlásenia o používaní mien sa uplatňuje všeobecný formálny štatút podľa § 8 zákona o MPS. (Tak isto forma právneho úkonu sa posudzuje podľa rovnakého práva ako samotný právny úkon. Je však postačujúce splniť formálne požiadavky štátu, v ktorom sa právny úkon vykonáva.) Podľa judikatúry sa meno prijaté podľa predchádzajúceho osobného štatútu nemení jednoduchou zmenou osobného štatútu (štátnej príslušnosti).

HoreHore

Právna spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony osoby sa tiež určuje podľa jej osobného štatútu. (§ 12 zákona o MPS).

Tento odkaz obsahuje aj prípadné obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, napríklad v dôsledku duševnej poruchy, ale nie spôsobilosti na uzavretie manželstva. Ak osoba dosiahne potrebný vek, tak jej zostáva, aj keď by ju ešte nemala podľa nového osobného štatútu.

3.4. Rodičovstvo, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane osvojenia

Podmienky manželského pôvodu dieťaťa a jeho zapretie sa posudzujú podľa osobného štatútu (pozri časť 3.3.), ktorý mali rodičia v čase narodenia dieťaťa alebo, ak medzitým došlo k rozvodu, tak v čase rozvodu. Ak majú rodičia rozdielne osobné štatúty, potom je rozhodný osobný štatút dieťaťa v čase narodenia.

K oblastiam uplatňovania tejto normy patria domnienky otcovstva, dôvody na zapretie manželského pôvodu a tiež otázky týkajúce sa toho, kto je oprávnený zaprieť manželský pôvod a aké sú lehoty na zapretie manželského pôvodu.

Podmienky legitimácie nemanželského dieťaťa prostredníctvom vyhlásenia manželského pôvodu (napríklad v dôsledku štátnej suverenity) sa posudzujú podľa osobného štatútu otca (§ 23 zákona o MPS).

Účinky manželského pôvodu a legitimácie dieťaťa sa posudzujú podľa jeho osobného štatútu (§ 24 zákona o MPS). Podľa dohovoru o legitimácii je legitimácia prostredníctvom následného uzavretia manželstva rodičov platná podľa vnútroštátneho práva otca alebo matky.

HoreHore

§ 24 zákona o MPS sa vzťahuje na otázky starostlivosti o dieťa a jeho výchovy, správy a užívania majetku dieťaťa, zastupovania pri právnych úkonoch jedným alebo obidvoma rodičmi, vrátane úradného súhlasu s niektorými právnymi úkonmi pri zastupovaní a ďalej na usporiadanie rodičovských vzťahov po rozvode rodičov a vzájomné vyživovacie povinnosti. Toto ustanovenie sa v zásade prekrýva s Haagskym dohovorom o ochrane maloletých. Podľa toho musia príslušné orgány uplatňovať ich vlastné právo s ohľadom na opatrenia na ochranu maloletých. Zvyčajne sú príslušné orgány v štáte bydliska dieťaťa.

Podmienky určenia a zapretia otcovstva nemanželského dieťaťa sa posudzujú podľa osobného štatútu dieťaťa v čase narodenia. Neskorší osobný štatút dieťaťa je rozhodný v prípade, ak určenie alebo uznanie je podľa neho prípustné, ale nie je prípustné podľa osobného štatútu v čase narodenia. Právo, podľa ktorého sa určuje alebo uznáva otcovstvo je rozhodné aj pre jeho popretie (§ 25 zákon o MPS).

Účinky nemanželského pôvodu dieťaťa sa posudzujú podľa jeho osobného štatútu (§ 25 zákona o MPS).

Zatiaľ čo v otázkach rodičovstva je rozhodujúci osobný štatút v určitom čase, toto neplatí pre vzťahy medzi rodičmi a deťmi, pri ktorých je dôležitý príslušný osobný štatút dieťaťa.

Osvojenie dieťaťa závisí tak od osobného štatútu osvojiteľov, ako aj osobného štatútu dieťaťa. Osobný štatút dieťaťa nesmie byť rozhodným, pokiaľ to nie je individuálne povolené. V takomto prípade je osobný štatút dieťaťa ako jediný rozhodný pre súhlas dieťaťa alebo príbuzného dieťaťa podľa rodinného práva.

HoreHore

Účinky osvojenia dieťaťa sa posudzujú podľa osobného štatútu osvojiteľov a v prípade osvojenia manželmi podľa práva, ktoré je rozhodné pre osobné právne účinky manželstva (v tomto ohľade pozri časť 3.5). Po smrti jedného z osvojiteľov je v tejto veci rozhodný osobný štatút druhého manžela.

K oblastiam uplatňovania § 26 zákona o MPS patria nevyhnutné podmienky osvojenia dieťaťa, ako je vek osvojiteľov, vekový rozdiel medzi osvojiteľom a osvojencom alebo otázka toho, či a za akých podmienok existencia rodičov osvojenca bráni osvojeniu dieťaťa. Okrem toho, § 26 zákona o MPS sa uplatňuje aj na podmienky súhlasu, vrátane možnosti úradne nahradiť odmietnutý súhlas. Účinky osvojenia dieťaťa v otázkach dedenia sa posudzujú nie podľa štatútu osvojenia, ale podľa štatútu dedenia (pozri časť 3.7).

Samotné osvojenie dieťaťa je skončenou skutkovou okolnosťou, takže rozhodnutie o ňom sa nemení, ak sa následne zmení osobný štatút alebo kolízne kritérium. Osvojenie dieťaťa je trvalý právny vzťah. Štatút, ktorý je rozhodný pre účinky osvojenia dieťaťa, sa preto mení. Závisí od príslušného osobného štatútu osvojiteľa.

3.5. Manželstvo, partnerstvo, rozvod, vyživovacia povinnosť

Forma manželstva sa v Rakúsku posudzuje podľa rakúskeho práva a forma manželstva v zahraničí podľa osobného štatútu každého zo snúbencov. Je však postačujúce splniť formálne požiadavky miesta, na ktorom sa manželstvo uzatvára (§ 16 zákona o MPS). S obmedzeným odkazom na formálne požiadavky miesta, kde sa manželstvo uzatvorilo, sa uplatňujú iba ustanovenia práva, na ktoré odkazujú hmotnoprávne normy, takže každý odkaz podľa miestneho práva je bezvýznamný (výnimka z § 5 zákona o MPS, pozri časť 2.2).

HoreHore

Podmienky manželstva a neplatnosti manželstva a požiadavky na vyhlásenie neplatnosti manželstva (odlišné od rozvodu) sa posudzujú pre každého zo snúbencov podľa ich osobného štatútu (§ 17 zákona o MPS).

Tento odkaz sa týka všetkých hmotnoprávnych podmienok manželstva, inými slovami požadovaného veku, absencii prekážok na uzavretie manželstva, podmienok súhlasu a možností ich prípadného nahradenia.

Podľa § 18 zákona o MPS sa osobné právne účinky manželstva posudzujú podľa spoločného osobného štatútu manželov. Ak nemajú spoločný osobný štatút, tak podľa posledného spoločného osobného štatútu, ak ho ešte niektorý z nich má. V opačnom prípade sa posudzujú podľa práva štátu, v ktorom majú obidvaja manželia obvyklé bydlisko. Ak takéto bydlisko neexistuje, potom podľa práva štátu, v ktorom mali obidvaja posledné obvyklé bydlisko, ak ho ešte niektorý z nich má.

Do oblasti uplatňovania tejto normy patrí najmä povinnosť manželského spolužitia, dôsledky pre bydlisko, povinnosť poskytovať pomoc a taktiež nárok manžela na výživné. Nezahŕňa práva týkajúce sa mien manželov alebo úpravy majetkových pomerov manželov.

Tento odkaz sa môže meniť. Ak sa zmení kolízne kritérium, potom môže byť rozhodné iné právo.

V súlade s § 20 zákona o MPS, sa rozvod posudzuje podľa práva, ktoré je rozhodné pre osobné právne účinky manželstva. Ohľad sa pritom berie na okamih rozvodu.

Týka sa to aj podmienok rozvodu a jeho účinkov. Toto ustanovenie napríklad obsahuje aj nárok na výživné po rozvode.

HoreHore

Keďže kolízne kritérium závisí od určitého času, tento odkaz sa nemení.

Zrušenie manželstva rakúske právo nepozná. Preto by sa kolízia riešila v súlade s § 1 zákona o MPS podľa najbližšieho vzťahu. Najbližší vzťah by pravdepodobne našla judikatúra analogicky podľa § 20 zákona o MPS.

Manželské spolužitie a partnerstvo tiež nie sú výslovne upravené rakúskym právom. Preto by sa kolízia riešila podľa § 1 zákona o MPS.

3.6. Úprava majetkových pomerov manželov

Úprava majetkových pomerov manželov sa spravuje podľa práva výslovne určeného manželmi, alebo ak sa takéto právo nezvolilo, tak podľa práva, ktoré je počas manželstva rozhodné pre osobné právne účinky manželstva (§ 19 zákona o MPS).

Odkaz sa týka tak právnej, ako aj zmluvnej úpravy majetkových práv manželov.

Právne kolízne kritérium sa nemení.

Pokiaľ ide o formu predmanželskej zmluvy, uplatňuje sa § 8 zákona o MPS, podľa ktorého stačí, ak je forma právneho úkonu v súlade s formálnymi požiadavkami štátu, v ktorom sa právny úkon vykonáva.

3.7. Dedenie a závet

Podľa § 28 zákona o MPS, sa dedenie posudzuje podľa osobného štatútu poručiteľa v čase smrti. Toto právo sa použije na určenie osôb, ktoré budú dedičmi, na ich podiel na dedenom majetku a na určenie povinných podielov na majetku rodičov, právne postavenie poručiteľa, dane a poplatky a právo opomenutých osôb s nárokom na povinný podiel na dedičstve.

HoreHore

Spôsobilosť a nespôsobilosť na dedenie sa však určuje nie podľa dedičského štatútu alebo podľa osobného štatútu dediča.

Táto kolízna norma v zásade upravuje aj ručenia za dlhy a nadobudnutie dedičstva. Ak sa však dedičské konanie uskutočňuje v Rakúsku, tak sa o ručení za dlhy a nadobudnutí dedičstva rozhoduje podľa rakúskeho práva. (§ 28 ods. 2 zákona o MPS).

Podľa § 29 zákona o MPS je pre majetok, ktorý nemá kto zdediť alebo ktorý bol odkázaný štátu, rozhodné právo štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza v čase smrti a nie osobný štatút poručiteľa.

§ 30 zákona o MPS upravuje platnosť nakladania s majetkom, predovšetkým na základe závetu, dedičskej dohody alebo dohody o vzdaní sa dedičstva. Spravuje sa podľa osobného štatútu poručiteľa v čase uskutočnenia právneho úkonu. Ak je závet podľa tohto práva neplatný, ale je prijateľný podľa právneho štatútu poručiteľa v čase smrti, potom je rozhodný tento štatút. Toto ustanovenie má prednosť pred Haagskym dohovorom o závetoch.

3.8. Vecné práva

Nadobudnutie a strata vecných práv k hmotnému majetku, vrátane držby, sa posudzuje podľa práva štátu, v ktorom sa majetok nachádza v čase uskutočnenia skutkových okolností vedúcich k nadobudnutiu alebo strate. Právny druh majetku a obsah týchto práv sa posudzuje podľa práva štátu, v ktorom sa majetok nachádza (§ 31 zákona o MPS).

Oblasť uplatňovania tejto normy zahŕňa najmä vlastnícke právo, vecné bremená (na nehnuteľnosti), záložné právo, stavebný zákon, vlastníctvo bytov a zádržné práva účinné voči tretím osobám. Toto právo tiež upravuje dôsledky prevodu vlastníckeho práva.

HoreHore

Následná zmena miesta nemá vplyv na rozhodné právo, pretože nadobudnutie práva predstavuje skončenú skutkovú okolnosť.

Účinky nadobudnutia práva sú založené na práve príslušného miesta. Kolízny faktor sa preto môže meniť.

Otázky týkajúce sa rozsahu právnej ochrany vlastníka, či a v akom rozsahu má osoba s majetkovým právom možnosť s ním nakladať, napríklad či je možné predať majetok zaťažený záložným právom bez rozhodnutia súdu, ako aj ďalšie otázky sa posudzujú tiež podľa tohto práva.

Existuje osobitná úprava pre dopravné prostriedky (§ 33 zákona o MPS). Vecné práva k plavidlám a lietadlám, ktoré sú zapísané v registri, sa posudzujú podľa práva registrujúceho štátu. Pre železničné vozidlá je rozhodné právo štátu, v ktorom majú sídlo riadiace orgány železničnej spoločnosti, ktorá tieto vozidlá prevádzkuje.

Pre zákonné a iné povinné záložné právo alebo zákonné zádržné právo na zabezpečenie pohľadávok z náhrady škody spôsobenej vozidlom je rozhodné právo štátu, v ktorom sa nachádza tento majetok, pokiaľ sú súvisiace skutkové okolnosti skončené.

Existuje aj osobitná úprava pre nehnuteľný hmotný majetok. Ak je vecné právo k nehnuteľnému majetku tiež súčasťou oblasti uplatňovania inej kolíznej normy (napríklad normy pre úpravu majetkových pomerov manželov), tak má prednosť ten odkaz na majetkové právo, ktorý je kolíznym kritériom v prospech práva štátu, v ktorom sa majetok nachádza.

Neexistuje žiadna kolízna norma pre nehmotný majetok. V súlade s § 1 zákona o MPS sa o ňom rozhoduje podľa majetkového práva upraveného tým právnym poriadkom, ku ktorému má najbližší vzťah. Patentové práva sa posudzujú podľa lex cartae. § 33 písm. a) zákona o MPS, ktorý vykonáva článok 9 smernice č. 47/2002/ES o finančnom zabezpečení so širšou oblasťou pôsobnosti obsahuje osobitnú normu pre cenné papiere, ktoré je možné previesť prostredníctvom systémov vysporiadania obchodov s cennými papiermi. Na cenné papiere v zúčtovacích systémoch sa uplatňujú §§ 16 a 18 zákona o konečnom zúčtovaní, ktorý vykonáva smernica o konečnom zúčtovaní č. 26/98/ES.

HoreHore

3.9. Konkurzné konanie

Medzinárodné konkurzné právo je upravené v štvrtej časti konkurzného zákona. Táto časť bola doplnená spolkovým zákonom o medzinárodnom konkurznom práve (IIRG), Spolková zbierka zákonov I č. 36/2003. Podľa § 217 tohto zákona sa tieto ustanovenia uplatňujú iba vtedy, ak neexistujú iné ustanovenia medzinárodného práva a predovšetkým žiadne nástroje Európskych spoločenstiev, najmä Nariadenie ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (nariadenie EÚ o konkurznom konaní). Články 221 až 235 upravujú rozhodné právo. Tieto ustanovenia prevažne vychádzajú z príslušných ustanovení nariadenia EÚ o konkurznom konaní.

V zásade sa na podmienky pre začatie konkurzného konania a účinky tohto konania uplatňuje právo štátu, v ktorom sa konanie začína. Táto časť najmä obsahuje normy o vecných právach tretích osôb, započítaní, výhrade vlastníctva, dohode o nehnuteľnom majetku, regulovaných trhoch, pracovných zmluvách, účinkoch konkurzného konania na práva podliehajúce registrácii a práve rozhodnom vo vzťahu k predbežným úkonom a ochrane tretích osôb ako kupujúcich, účinkoch na prebiehajúce súdne spory, lex rei situs vo vzťahu k výkonu majetkových a iných práv, dohodách o započítaní a reštrukturalizácii dlhov, dôchodkových transakciách a platbách po začatí konkurzného konania.

Pokiaľ sa tieto normy prekrývajú s normami zákona o MPS alebo inými kolíznymi normami, tak tieto špecifické ustanovenia konkurzného zákona majú prednosť.

Bližšie informácie

Znenie ustanovení rakúskeho práva je k dispozícii (v nemčine) v Právnom informačnom systéme Deutsch v časti „Bundesrecht“ („Spolkové právo“).

« Rozhodné právo - Všeobecné informácie | Rakúsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 03-07-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo