Európska komisia > EJS > Alternatívne spôsoby riešenia sporov > Španielsko

Posledná úprava: 08-06-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Alternatívne spôsoby riešenia sporov - Španielsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


Obrátenie sa na súd je potrebné chápať ako posledné východisko pri riešení sporu, keďže stojí peniaze (právne náklady) a čas (vzhľadom na dĺžku právneho konania a možné podmienené prieťahy v správe spravodlivosti).

Je preto dobré pokúsiť sa najskôr dosiahnuť urovnanie mimosúdnou cestou alebo priateľské riešenie. Samotné španielske právo podporuje využitie takýchto alternatívnych opatrení tak, že uľahčuje prístup k nim, a v niektorých prípadoch, ako napríklad určité pracovnoprávne spory, ich dokonca stanovuje za povinné, skôr ako sa strany obrátia na súd.

Nasledujúci text obsahuje praktické informácie o alternatívnom riešení sporov v Španielsku.

Okrem súkromného rokovania, ktoré je obyčajne jedným z najdôležitejších aspektov právnej praxe, v Španielsku existuje tzv. zmierovacie konanie, ktorým sa zaoberajú sprostredkovateľské služby pracovnej správy a ktoré je povinné v prípade pracovnoprávnych sporov predtým, ako sa strany obrátia na súd (prepojenie na pracovný súd).

Na občianskych súdoch pre konania so spornou sumou presahujúcou 3 000 eur existuje povinné zmierovacie konanie, ktoré sa uskutoční následne po podaní žaloby a prijatí odpovede odporcu. Toto zmierovacie konanie vedie sudca, ktorého povinnosťou je podporiť snahy o dosiahnutie dohody. Súdne konanie sa začne iba v prípade neúspechu zmierovacieho konania.

Zmier je jednou z funkcií, ktorú súdnym úradníkom zverujú podmienky stanovené v procedurálnych zákonoch, vrátane sprostredkovateľskej práce, ktorá je pre nich špecifická. Táto funkcia nenadobudne účinnosť, kým zákon o dobrovoľnej jurisdikcii nenadobudne účinnosť.

Arbitráž zahŕňa nahradenie intervencie a rozsudku súdu rozsudkom rozhodcu (arbitra, t. j. tretej osoby alebo rozhodcovského tribunálu) so súhlasom strán sporu. Vychádza zo súkromného práva, hoci v poslednom čase jej inštitucionálne aspekty rozvíjajú ministerstvá zodpovedné za záležitosti spotrebiteľov a obchodné komory.

Zmierom alebo arbitrážou je možné vyriešiť akýkoľvek druh sporu okrem:

  • záležitostí, v ktorých bolo vydané konečné súdne rozhodnutie, okrem aspektov vyplývajúcich z výkonu,
  • záležitostí neoddeliteľne spojených s inými záležitosťami, o ktorých strany nemajú právomoc rozhodovať, napríklad občiansky status osôb, budúce otázky výživného a manželstva (odluka, neplatnosť a rozvod), hoci finančné záležitosti z nich vyplývajúce je možné riešiť mimosúdne,
  • záležitosti, do ktorých podľa práva musí byť zapojená služba verejnej prokuratúry, aby zastupovala a bránila tých, ktorí vzhľadom na nespôsobilosť na právne úkony alebo na chýbajúce právne zastúpenie nemôžu za seba konať sami (v prípade právnej nespôsobilosti a maloletých detí),
  • spotrebiteľské záležitosti nie je možné riešiť arbitrážou v prípade otravy, zranení, smrti alebo prima facie dôkazov priestupku.

Zmierovacie konanie je upravené v Občianskom súdnom poriadku (pre občianskoprávne konanie) a v Pracovnom súdnom poriadku (pre pracovnoprávne konanie).

HoreHore

V občianskoprávnych záležitostiach, kým nenadobudne účinnosť zákon o dobrovoľnej jurisdikcii, je zmierovacie konanie dobrovoľné a nemôže byť nariadené. Sudcovia na súdoch prvého stupňa a sudcovia mieru (neprofesionálni sudcovia) na adrese alebo, ak nie je k dispozícii, v mieste bydliska odporcu, sú príslušní na pojednávanie v zmierovacom konaní. Zmierovací dokument obsahujúci ujednania medzi stranami predstavuje vykonateľný nástroj použiteľný na začatie vykonávacieho konania.

Arbitráž sa riadi zákonom o arbitráži, zákon 60/2003 z 23. decembra 2003. Tento zákon platí aj pre osobitné arbitrážne mechanizmy, pričom v praxi sa najčastejšie používa arbitráž v spotrebiteľských záležitostiach na riešenie sporov spojených so spotrebou tovarov a služieb, ktorá je upravená v zákone 26/1984 z 19. júla 1984 o všeobecnej ochrane spotrebiteľa a používateľa.

Arbitráž môže byť v Španielsku založená na práve (zákonoch) alebo na zásade rovnosti (spravodlivosti). Vo všeobecnosti arbitráž slúži na riešenie sporov uplatnením platného práva, pokiaľ strany nedajú výslovný súhlas s riešením sporu čisto na základe zásady rovnosti. Toto kritérium rovnosti, inými slovami bez uplatnenia platnej legislatívy, sa používa na podloženie arbitrážneho rozhodnutia v niektorých inštitucionálnych arbitrážnych konaniach, ako napríklad v súvislosti so spotrebiteľskými záležitosťami.

Z uvedených situácií si vyberte tú, ktorá najviac zodpovedá vašej. Tak zistíte, či môžete využiť niektoré z dostupných opatrení alternatívneho riešenia sporov:

Spory medzi jednotlivcami

Potrebná je dohoda o arbitráži, ktorá môže mať formu klauzuly v zmluve alebo môže byť nezávislou dohodou. V tejto dohode by sa malo uvádzať, že strany súhlasia s tým, že všetky spory ktoré môžu vzniknúť alebo vznikli v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, či už zmluvným alebo mimozmluvným, sa budú riešiť arbitrážou.

Dohoda o arbitráži by mala byť uzavretá písomne v listine podpísanej oboma stranami alebo formou korešpondencie umožňujúcej zaznamenanie dohody listom, faxom alebo prostredníctvom telekomunikácie.

Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak dohoda o arbitráži je zaznamenaná a dostupná pre následnú konzultáciu na elektronickom, optickom alebo inom médiu.

Dohoda o arbitráži sa považuje za súčasť dohody medzi stranami, ak je zaznamenaná v listine, ktorú si tieto strany odovzdali jednou z foriem uvedených v predchádzajúcom odseku.

HoreHore

Na to, aby sa táto dohoda považovala za platnú, nesmie sa vzťahovať na záležitosti, ktoré sú zo zákona z arbitráže vyňaté.

Žiadny zákon alebo súdne rozhodnutie nemôže osoby prinútiť využiť arbitráž. Využitie arbitráže je pre jednotlivcov dobrovoľné.

V arbitráži je potrebné dodržiavať zásady rovnosti, práva na vypočutie a konania odporcu. Rozhodca musí pristupovať k stranám podľa zásady rovného zaobchádzania a dať každej z nich príležitosť presadiť svoje práva. Rovnako je povinný zachovávať mlčanlivosť o informáciách, o ktorých sa dozvedel v arbitrážnom konaní.

Strany sa môžu slobodne dohodnúť na postupe, ktorým sa majú rozhodcovia riadiť. Ak nie sú schopné dohodnúť sa na tomto postupe, môže rozhodca v súlade s ustanoveniami zákona o arbitráži riadiť arbitrážne konanie podľa vlastného uváženia. Táto právomoc rozhodcu zahŕňa právo rozhodovať o prípustnosti, vhodnosti a užitočnosti dôkazov, o vypočutí dôkazov a dokonca z podnetu rozhodcu aj o zvážení dôkazov.

Ak sa strany nedohodnú inak, rozhodca rozhodne, či je na predloženie argumentov, vypočutie dôkazov a predloženie žiadostí potrebné ústne pojednávanie, alebo či sa všetko môže uskutočniť výlučne v písomnej forme.

Ak sa strany nedohodnú inak, ako rozhodcovia, tak aj rozhodcovský orgán môžu požiadať strany o preddavok na prostriedky, ktoré považujú za potrebné na krytie poplatkov a nákladov rozhodcov a nákladov, ktoré môžu vzniknúť počas konania. Ak strany tento preddavok neuhradia, rozhodcovia môžu prerušiť alebo uzavrieť rozhodcovské konanie. Ak niektorá zo strán neuhradila platbu v stanovenej lehote, rozhodcovia môžu pred vyhlásením ukončenia alebo prerušenia konania, oznámiť túto skutočnosť druhej strane, aby mohla, ak chce, zaplatiť za stranu v omeškaní v lehote stanovenej na tento účel.

Na tento typ arbitráže nie je ustanovená bezplatná právna pomoc.

Rozhodnutie o spore vydané rozhodcom sa nazýva „laudo“. Všetky arbitrážne výroky musia mať písomnú formu a byť podpísané rozhodcami, ktorí môžu vysloviť odlišné názory. Ak sa na prípade podieľa viac rozhodcov, postačia podpisy väčšiny členov rozhodcovského panelu alebo iba jeho predsedu. Arbitrážny výrok sa považuje za zaznamenaný, ak existuje záznam o jeho obsahu a o podpisoch, ktorý je dostupný na následnú konzultáciu na elektronickom, optickom alebo inom médiu. Rozhodca musí vysvetliť dôvody svojho rozhodnutia, či už z hľadiska práva alebo z hľadiska zásady rovnosti. V závislosti od dohody strán môžu rozhodcovia vo výroku rozhodnúť o nákladoch arbitráže, ktoré zahŕňajú poplatky a výdavky rozhodcov a v prípade potreby poplatky a výdavky na právne zastúpenie strán, náklady doručovania poskytnutého rozhodcovským orgánom a iné náklady, ktoré vznikli v arbitrážnom konaní.

HoreHore

Ak strany arbitrážny výrok nedodržia dobrovoľne, v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je možné začať vykonávacie konanie súdnou cestou (prepojenie na informácie o vykonaní rozsudkov).

V prípade nesúhlasu s povinnou povahou arbitrážneho výroku dohoda o arbitráži zaväzuje strany, aby dodržali ustanovenia uvedené vo výroku a zakazuje súdom pojednávať o sporoch predložených na arbitráž, ak sa jedna zo zúčastnených strán dovoláva výroku v priebehu právneho konania.

Dohoda o arbitráži nemôže žiadnej zo strán zabrániť, aby požiadala súd o prijatie preventívnych opatrení, alebo súdu, aby prijal takéto opatrenia, či už pred arbitrážnym konaním, alebo počas arbitrážneho konania (prepojenie na predbežné a preventívne opatrenia).

Arbitrážny výrok je možné zrušiť v prípade, ak o to požiada jedna zo strán, pričom uvedie a preukáže, že:

  • neexistuje dohoda o arbitráži alebo je neplatná,
  • nebola riadne upovedomená a vymenovaní rozhodcu a o rozhodcovskom konaní alebo nebola z iného dôvodu schopná presadiť svoje práva,
  • rozhodcovia rozhodli o otázkach, ktoré im neboli predložené na rozhodnutie,
  • menovanie rozhodcov alebo arbitrážny postup neboli v súlade s dohodou strán, pokiaľ uvedená dohoda nebola v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona alebo, pokiaľ takáto dohoda neexistuje, ak menovanie a postup neboli v súlade so zákonom,
  • rozhodcovia rozhodli o otázkach, ktoré nemôžu byť predmetom arbitráže,
  • arbitrážny výrok je v rozpore s verejnou politikou.

Zrušenie konania sa musí predložiť provinčnému súdu. Proti jeho rozhodnutiu nie je možné sa odvolať.

Rodinné spory

Pokiaľ ide o konania o odluke a rozvode, súdy podporujú riešenie sporu prostredníctvom vzájomnej dohody medzi stranami za predpokladu, že konanie začaté v dôsledku konfrontácie medzi stranami je možné urovnať priateľsky. Súd schváli dohodu, ktorá musí pokrývať aspekty súvisiace s poručníctvom a starostlivosťou o deti, úpravou návštev, príspevkom na náklady vyplývajúce z manželstva a v prípade potreby s výživným a používaním domácnosti, ktorá je rodinným domovom, iba v tom v prípade, ak usúdi, že dohoda nepoškodzuje záujmy maloletých detí ani žiadneho z manželov. V prípade, že sú v konaní zapojené maloleté deti, do konania sa zapojí aj služba verejnej prokuratúry a súdy môžu navrhnúť akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré považujú za prospešné.

Pozri „Rozvod – Španielsko“, „Rodičovská zodpovednosť – Španielsko“ a „Nárok na výživné – Španielsko“.

V niektorých autonómnych spoločenstvách, ako napríklad Katalánsko, Valencia a Baskicko, existujú osobitné pravidlá na sprostredkovanie v rodinných záležitostiach.

Spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi

Na stránke sa pracuje.

Spory medzi prenajímateľmi a nájomcami

Zákon 49/2003 z 26. novembra 2003 o prenájme poľnohospodárskych podnikov zrušil povinné zapojenie arbitrážnych rád pre poľnohospodárske podniky v určitých sporoch, napríklad v sporoch týkajúcich sa prístupu k majetku prenajímateľa. Strany teraz môžu predkladať záležitosti na arbitráž dobrovoľne za podmienok stanovených v príslušných platných právnych predpisoch.

Užitočné prepojenia

  • Systém arbitráže v spotrebiteľských záležitostiach español
  • Európsky formulár pre sťažnosti spotrebiteľov English PDF File (PDF File 82,9 KB)
  • Sieť mimosúdneho urovnávania sporov v odvetví finančných služieb: „FIN-NET“ Deutsch - English - français

« Alternatívne spôsoby riešenia sporov - Všeobecné informácie | Španielsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 08-06-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo