Európska komisia > EJS > Alternatívne spôsoby riešenia sporov > Nemecko

Posledná úprava: 28-08-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Alternatívne spôsoby riešenia sporov - Nemecko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Najprv všeobecná otázka: aké sú rôzne spôsoby alternatívneho riešenia sporov? 1.
Všeobecne Všeobecne
Právne spory medzi spotrebiteľmi a podnikmi (v najširšom slova zmysle) Právne spory medzi spotrebiteľmi a podnikmi (v najširšom slova zmysle)
Spory medzi podnikmi Spory medzi podnikmi
Spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi Spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi
a) Rady pre zmierovacie konania v prípade sporov týkajúcich sa učňovskej a odbornej prípravy a)
b) Rada pre konsenzus podľa zákona o zastupovaní zamestnancov (BetrVG) b)
c) Zmierovacie konanie týkajúce sa dohôd o kolektívnom vyjednávaní c)
Rodinné spory Rodinné spory
Spory vyplývajúce z uplatňovania práva v oblasti bankových prevodov alebo zneužitia platobných kariet Spory vyplývajúce z uplatňovania práva v oblasti bankových prevodov alebo zneužitia platobných kariet
Spory medzi jednotlivcami Spory medzi jednotlivcami
2. Je použitie určitej formy alternatívneho riešenia sporov (ARS) stanovené zákonom alebo sa povinne vyžaduje na základe rozhodnutia súdu? 2.
3. Existujú v tejto súvislosti nejaké zákonné predpisy? 3.
4. V súvislosti s plnením zmlúv sú stanovené zmluvné podmienky, ktoré vyžadujú, aby sa v prípade vzniknutých sporov najprv využil postup ARS. So sporom sa možno obrátiť na súd, až keď riadne prebehne toto konanie. Sú také podmienky pre strany záväzné? 4.
5. Aké spory je vhodné riešiť prostredníctvom ARS? 5.
Spory medzi podnikmi Spory medzi podnikmi
Spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi Spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi
Rodinné spory Rodinné spory
Spory medzi jednotlivcami Spory medzi jednotlivcami
Ďalšie špecifické prípady (napr. vzťahy s vládnymi úradmi) Ďalšie špecifické prípady (napr. vzťahy s vládnymi úradmi)
6. Ak sa uplatnia postupy ARS, ako možno zabezpečiť záruky porovnateľné so súdnymi zárukami? V prvom rade, ako možno zaručiť dôvernosť konaní? 6.
7. Je právne poradenstvo nevyhnutné? Akú úlohu hrajú právnici v konaniach ARS? 7.
8. Je možné realizovať alternatívne riešenie sporov prostredníctvom „distančného“ konania? (V prvom rade, je možné využiť elektronické médiá?) 8.
9. Sú stanovené poplatky za postupy ARS? Ak áno, ako sa rozdeľujú náklady? Berie sa do úvahy právna pomoc? 9.
10. Ak mimosúdny pokus o riešenie sporu zlyhá, je ešte vždy možné obrátiť sa s daným prípadom na súd? Ovplyvní to zákonné premlčacie lehoty v súdnom konaní? 10.
11. Ak dôjde v dôsledku konania ARS k vzájomnej dohode medzi stranami, akým spôsobom nadobudne táto dohoda účinnosť? Čo sa stane, ak sa dosiahnuté riešenie neodkladne neuvedie do praxe? Možno uplatniť zvyčajný postup na výkon rozhodnutia? Je ešte vždy možné dať prípad na súd? 11.

 

1. Najprv všeobecná otázka: aké sú rôzne spôsoby alternatívneho riešenia sporov?

Všeobecne

V Spolkovej republike Nemecko sú najtypickejšími postupmi alternatívneho riešenia sporov rozhodcovské konanie, zmierovacie konanie a mediácia. Tieto postupy možno využiť tak, aby sa navzájom dopĺňali, každý z nich má však charakteristické znaky.

Rozhodcovské konanie hrá osobitnú úlohu. Rozhodcovský súd je inštitúcia, ktorá nie je súčasťou štátneho systému súdnictva, ale inštitúcia, ktorú si určia strany na základe dohody o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vydáva konečné rozhodnutie namiesto štátneho súdu.

Zmierovacie konanie sa zameriava na dosiahnutie vzájomnej dohody medzi stranami sporu pomocou kompromisu, ktorý navrhne vyjednávač. Ak by sa ukázalo, že to nie je možné, sprostredkovanie vyjednávača zohrá dôležitú úlohu, pretože stranám umožní pokračovať v dialógu od miesta, kde skončili a pracovať na riešení prijateľnom pre obe strany.

Mediácia neposkytuje stranám riešenie sporu; riešenie musia strany dosiahnuť samy vzájomnou dohodou. Mediátor pomáha v procese komunikácie a pri jednaniach a dosahovaní konsenzu. Na rozdiel od sudcu nemá žiadne rozhodovacie právomoci a na rozdiel od rozhodcu alebo vyjednávača nepredkladá žiadne priame návrhy na riešenie konfliktu.

Právne spory medzi spotrebiteľmi a podnikmi (v najširšom slova zmysle)

V Spolkovej republike Nemecko existuje mnoho rád pre zmierovacie konanie, ktoré sa zaoberajú mimosúdnym riešením spotrebiteľských sporov, predtým, ako sa dostanú na súd. Rady pre zmierovacie konanie väčšinou organizujú profesijné orgány (združenia a konfederácie), a preto je ich pôsobnosť vymedzená podľa ich predmetu činnosti.

HoreHore

Rady pre zmierovacie konanie teda existujú v oblasti opráv motorových vozidiel, čistenia textílií a ďalších odvetviach (stavebníctvo, oprava a servis rozhlasových a televíznych prijímačov).

  • Takmer vo všetkých väčších mestách sú rozhodcovské súdy a rady pre zmierovacie konanie súčasťou služieb, ktoré poskytuje miestna priemyselná a obchodná komora, ako aj živnostenská komora (Handwerkskammer). Existujú tiež zmierovacie rady v rámci obchodu s automobilmi, ktoré sa zaoberajú opravami automobilov a rady, ktoré zriaďujú predajcovia motorových vozidiel a ktoré sa zaoberajú poruchami ojazdených vozidiel.
  • Existujú zmierovacie služby, ktorú ponúkajú združenia pre slobodné povolania. Rady lekárov a združenia architektov ich poskytujú takmer v každej spolkovej krajine. Profesijné združenia právnikov, patentových zástupcov, daňových poradcov a autorizovaných účtovníkov sú povinné, ak sú k tomu vyzvané, uskutočniť mediáciu v sporoch medzi svojimi členmi a klientmi svojich členov.
  • Treba tiež spomenúť ochrancu práv klientov súkromných bánk, ktorý sa zaoberá všetkými druhmi podnikania súvisiacimi s peniazmi a bankami.

Odporúčania, ktoré vydajú rady pre zmierovacie konanie, spravidla nie sú pre strany záväzné. Výrok rady však niekedy ukladá jednostranné povinnosti podnikateľskému subjektu. Konanie však možno s konečnou platnosťou uzavrieť až vtedy, keď strany dospejú ku konsenzu a dohodnú sa na vyrovnaní.

Spory medzi podnikmi

Mediácia v obchodných záležitostiach v Nemecku narastá. Právnici a zástupcovia podnikateľskej sféry sa snažia vytvárať rôzne postupy mediácie a zaručovať patričné štandardy akosti.

HoreHore

Spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi
a) Rady pre zmierovacie konania v prípade sporov týkajúcich sa učňovskej a odbornej prípravy

Na riešenie sporov, ktoré vyplývajú z existujúcich vzťahov medzi zamestnávateľmi a osobami, ktoré absolvujú odbornú prípravu, môžu príslušné orgány (v prípade živností sú to remeselnícke cechy) zriaďovať výbory v súlade s § 111 ods. 2 zákona o pracovných súdoch (ArbGG). Ak taký výbor už bol zriadený, v súlade s povinnou procesnou požiadavkou sa daný prípad musí pred výborom prejednať.

Výrok zmierovacieho konania je pre strany záväzný, pokiaľ ho do jedného týždňa akceptujú. Výkon rozhodnutia sa uskutoční na základe dohôd dojednaných pred výborom alebo na základe výrokov vynesených výborom, ktoré strany akceptovali. Pokiaľ sa nedohodlo žiadne vyrovnanie alebo ak výrok zmierovacieho konania nebol prijatý, strany môžu do dvoch týždňov podať žalobu na príslušný pracovný súd.

b) Rada pre konsenzus podľa zákona o zastupovaní zamestnancov (BetrVG)

V prípade riešenia nezhôd medzi zamestnávateľmi a podnikovou radou (Betriebsrat) sa možno obrátiť so žiadosťou na radu pre konsenzus v súlade s § 76 zákona o zastupovaní zamestnancov – BetrVG. Rada má v podniku funkciu vnútropodnikového vyjednávača. Musí pozostávať z rovnakého počtu členov, ktorí zastupujú obidve strany, a to zamestnávateľov a podnikovú radu. Musí mať tiež predsedu, ktorý je neutrálny a na ktorom sa musia dohodnúť obidve strany. Ak dôjde k sporu, o osobe, ktorá má predsedať rade, a o počte členov rady musí rozhodnúť pracovný súd.

HoreHore

Toto rozhodnutie rady pre konsenzus na základe voľného uváženia a možné prekročenie diskrečných právomocí môžu preskúmavať pracovné súdy na základe žiadosti podanej jednou zo strán do štrnástich dní.

c) Zmierovacie konanie týkajúce sa dohôd o kolektívnom vyjednávaní

Pokiaľ sa stranám dohôd o kolektívnom vyjednávaní nepodarí dospieť k dohode v ich vyjednávaniach, často sa začne zmierovacie konanie s cieľom dosiahnuť rovnováhu protichodných záujmov a vyhnúť sa vypuknutiu pracovných sporov. Cieľom zmierovacieho konania je vždy pomôcť pri uzatvorení dohody o kolektívnom vyjednávaní, a tak udržať sociálny zmier.

Strany kolektívneho vyjednávania vo väčšine prípadov dojednajú osobitné dohody o zmierovacom konaní. Znamená to, že z praktického hľadiska majú značný význam. Členmi rady pre zmierovacie konanie sú spravidla zástupcovia protistrán v procese kolektívneho vyjednávania a nestranný predseda. Ak sa im nepodarí predložiť návrh na konsenzus, alebo ak návrh jedna strana alebo obidve strany zapojené do kolektívneho vyjednávania zamietnu, zmierovacie konanie sa ukončí. Ďalšou etapou je pracovný spor.

Rodinné spory

V prípade konfliktných situácií v rodine mediáciu, ako je stanovené v zákonníku o sociálnom zabezpečení (Sozialgesetzbuch), zo zákona zabezpečujú miestne orgány v rámci programov starostlivosti o mládež vo forme svojpomoci. Má umožniť rodičom, aby vyriešili svoje konflikty vzájomnou dohodou a na ich vlastnú zodpovednosť, aby dospeli k riešeniu, ktoré vystihne ich spoločné potreby a záujmy.

HoreHore

Právnici ponúkajú mimosúdnu mediáciu a urovnanie sporov najmä vtedy, ak sa spory týkajú rodinného práva. Okrem toho, mnohé ustanovenia zákona vyžadujú, aby súdy usilovali o priateľské vyrovnanie medzi stranami v každej etape súdneho konania, obzvlášť v právnych sporoch, ktoré sa týkajú rodičovskej zodpovednosti. Ako príklad môže poslúžiť mimosúdne vyrovnanie sporov podľa § 52 zákona o nesporových veciach (FGG) alebo zavedenie mediačného konania v sporoch, ktoré sa týkajú stykov rodičov s deťmi podľa článku 52a FGG.

V mimosúdnej oblasti nadobúda mediácia medzi rodinnými príslušníkmi čoraz väčší význam, pokiaľ ide o úpravu následkov rozluky a rozvodu. Rodinná mediácia sa zaoberá riešením (rodinných) sporov medzi zosobášenými, nezosobášenými a rozvedenými dvojicami a medzi dvojicami, ktoré predtým žili v spoločnej domácnosti, ak je potrebné snažiť sa o vyrovnanie, ktoré zohľadní záujmy všetkých zúčastnených strán. V prípade odluky alebo rozvodu rodičov je cieľom mediačného konania rozvinúť vzájomné pochopenie spoločnej rodičovskej zodpovednosti otca a matky po odluke alebo po rozvode. Mediácia má za cieľ nájsť riešenie nevyriešených sporných bodov pri rozvode a mala by dvojiciam umožniť, aby si uvedomili a pochopili podstatu konfliktov. Napríklad je možné uzatvárať dohody o výživnom, majetkovom vysporiadaní a rodičovskej zodpovednosti.

Spory vyplývajúce z uplatňovania práva v oblasti bankových prevodov alebo zneužitia platobných kariet

V prípade sporov vznikajúcich v oblasti finančných služieb (bankové prevody) je rada pre zmierovacie konanie zriadená pri Nemeckej centrálnej banke. Pokiaľ ide o banky, ktoré sú členmi určitých bankových združení (Spolkové združenie verejných bánk, Spolkové združenie nemeckých bánk, Spolkové združenie nemeckých družstevných bánk, Združenie sporiteľní a zúčtovacích bánk), vykonávajú zmierovacie konania tieto združenia.

HoreHore

Spolkové združenie nemeckých bánk vypracovalo zmierovací postup na vyrovnanie všeobecných nezhôd medzi bankami a ich klientmi (Oddelenie sťažností zákazníkov, Bundesverband deutscher Banken, P. O. Box 04 03 07, 10062 Berlín).

Spory medzi jednotlivcami

Rôzne spolkové krajiny môžu stanovovať povinné zmierovacie postupy založené na § 15a zákona, ktorým sa zavádza občiansky súdny poriadok (EGZPO):

  • v prípade sporov týkajúcich sa vlastníckych práv, ktoré spadajú pod súdnu právomoc miestneho súdu (Amtsgericht) a ak výška spornej pohľadávky nepresahuje 750 EUR,
  • v určitých sporoch, ktoré sa týkajú zákona o susedských vzťahoch a záujmoch vlastníkov susediacich nehnuteľností a
  • v sporoch na ochranu osobnosti, v ktorých neboli hanlivé výroky uverejnené v tlači ani v elektronických oznamovacích prostriedkoch.

Podľa § 15a ods. 2 EGZPO, zmierovacie postupy nie sú potrebné v týchto prípadoch:

  • návrhy na zmenu rozsudku, doplňujúce žaloby týkajúce sa záručných vkladov, uznávania zahraničných rozsudkov, protižaloby a žaloby, ktoré sa musia podať v zákonom alebo súdom stanovenej lehote,
  • rodinné spory,
  • návrhy na obnovu konania,
  • žaloby pre neplnenie zmluvných záväzkov alebo zrýchlený postup vymáhania zmeniek,
  • spory, v ktorých sa žaloba o vymáhanie dlhu podáva v skrátenom konaní,
  • žaloby týkajúce sa opatrení, ktoré súvisia s výkonom rozhodnutí.

Okrem toho, zmierovacie postupy nie sú povolené, ak strany nebývajú alebo nemajú zapísané sídla alebo pobočky v tej istej krajine.

HoreHore

Spolkové krajiny môžu na obmedzenie rozsahu uplatňovania § 15a ods. 1 EGZPO uplatňovať spolkové zákony a rozšíriť dôvody na vylúčenie v § 15a ods. 2 EGZPO.

2. Je použitie určitej formy alternatívneho riešenia sporov (ARS) stanovené zákonom alebo sa povinne vyžaduje na základe rozhodnutia súdu?

Nemecké právo neukladá sporiacim sa stranám všeobecnú povinnosť, aby sa pokúsili, predtým, ako sa obrátia na súd, vyriešiť ich spor mimosúdnou cestou.

Jednako, podľa § 15a zákona, ktorým sa zavádza občiansky súdny poriadok (EGZPO), spolková krajina môže zo zákona vyžadovať, že žaloba sa môže podať na súd iba potom, čo sa uskutočnil pokus o dosiahnutie konsenzu pred uznaným zmierovacím orgánom. Platí to pre spory týkajúce sa vlastníckych práv, kde sporná hodnota nepresahuje 750 EUR, ako aj pre niektoré spory na ochranu osobnosti a spory týkajúce sa susedských vzťahov a záujmov vlastníkov susediacich nehnuteľností. Ak by bola v tomto prípade podaná žaloba bez pokusu o dosiahnutie konsenzu, bola by zamietnutá ako neprípustná. Nie všetky spolkové krajiny však využívajú možnosť vyžadovať mimosúdny pokus o dosiahnutie konsenzu.

S odvolaním sa na súdne konanie prvého stupňa, § 278 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku (ZPO) obsahuje základné ustanovenie pre konsenzuálnu rozpravu, aby sa predišlo (spornému) súdnemu konaniu s cieľom dosiahnuť priateľské vyrovnanie sporu. Táto zásada sa neuplatňuje len vtedy, keď rozprava na účely dosiahnutia konsenzu nemá nádej na úspech, pretože pokus o dosiahnutie konsenzu sa už uskutočnil v úrade pre mimosúdne zmierenie, napríklad v súlade so zákonom niektorej spolkovej krajiny podľa § 15a EGZPO, alebo je z iných dôvodov zrejmé, že konsenzuálne rozpravy nemajú nádej na úspech. Súd, namiesto toho, aby vyžadoval konsenzuálnu rozpravu podľa § 278 ods. 5, môže vo vhodných prípadoch navrhnúť, aby strany vyriešili spor mimosúdnou cestou (§ 278 ods. 5 druhá veta ZPO).

HoreHore

3. Existujú v tejto súvislosti nejaké zákonné predpisy?

Áno, pozri bod 2.

4. V súvislosti s plnením zmlúv sú stanovené zmluvné podmienky, ktoré vyžadujú, aby sa v prípade vzniknutých sporov najprv využil postup ARS. So sporom sa možno obrátiť na súd, až keď riadne prebehne toto konanie. Sú také podmienky pre strany záväzné?

V zásade áno.

Protistrana môže podať návrh na zamietnutie žaloby, ak jedna zo strán nesplní zmluvnú povinnosť podrobiť sa pred podaním žaloby konaniu ARS.

Pokiaľ je podmienka tohto druhu obsiahnutá vo všeobecných podmienkach, jej obsah podlieha súdnemu preskúmaniu podľa § 307 občianskeho zákonníka (BGB). V ňom sa uvádza, že ustanovenie zmluvy je neplatné, ak ho jedna zmluvná strana využije k tomu, aby prinútila druhú zmluvnú stranu k uzatvoreniu zmluvy za nevýhodných podmienok. Hlavnou zásadou, ktorou by sa skúmanie malo spravovať, je to, či je postup spravodlivý a nestranný a či by rozumná zmluvná strana založila svoju námietku na tejto podmienke, alebo či by sa obrátila priamo na súd. Ďalšou vecou na zváženie je to, že podľa písm. q) prílohy 1 k smernici Rady 93/13/EHS sa zmluvná podmienka môže považovať za nespravodlivú, ak zbavuje spotrebiteľa práva podať žalobu alebo uplatniť iný opravný prostriedok alebo mu v uplatnení tohto práva bráni.

5. Aké spory je vhodné riešiť prostredníctvom ARS?

Alternatívne riešenie sporov je vhodné na riešenie veľkého množstva rôznych druhov sporov kvôli jeho pružnosti a množstvu foriem, ktoré môže mať, pokiaľ uplatnenie postupov alternatívneho riešenia sporov nie je povinnou požiadavkou na predloženie veci občianskemu súdu.

HoreHore

Spory medzi podnikmi

V oblasti mediácie v podnikateľskej sfére môže mediácia pomôcť pri udržiavaní vzťahov medzi stranami sporu na predchádzajúcej úrovni alebo môže vzťahy dokonca posilniť. Ďalšou výhodou mediácie je záruka dôvernosti vďaka vylúčeniu verejnosti.

Mediácia v podnikateľskej sfére sa významne využíva v oblastiach, ktoré sa predovšetkým týkajú zložitých právnych a vecných sporov medzi spoločníkmi v podnikaní. Nezhody, ktoré majú sčasti vysoko osobný charakter, sú taktiež vhodné pre zmierovacie konanie a mediáciu, vrátane sporov podľa podnikového práva alebo sporov, ktorých stranami sú štátni príslušníci rôznych štátov. Využívanie mediácie v podnikateľskej sfére možno odporúčať pre všetky oblasti podnikania, v ktorých majú byť vzťahy medzi stranami aj naďalej plodné napriek sporu, ale tiež po jeho vyriešení.

Spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi

Mediačné postupy a iné služby mimosúdneho zmierovacieho konania nedávajú veľkú šancu na úspech v tých oblastiach, v ktorých právne predpisy alebo zákon o kolektívom vyjednávaní ponúkajú úspešné a osvedčené postupy zmierovacieho konania. Platí to najmä v oblastiach, v ktorých je vyrovnanie sporu pred súdom zo zákona povinné. Mediačné konanie sa využíva predovšetkým v pracovnoprávnych veciach, ktoré sa týkajú jednotlivých zamestnancov.

Rodinné spory

Pozri bod 1 „Rodinné spory“.

HoreHore

Spory medzi jednotlivcami

Prvé predbežné výsledky hodnotiacich štúdií naznačujú, že mimosúdne vyrovnanie sporov prostredníctvom zmierovacieho konania, mediácie a budovania konsenzu by sa mohlo stať prevládajúcim štandardným postupom v riešení susedských sporov a žalôb na ochranu osobnosti. Mediácia je často obzvlášť vhodná pre zmierovacie konanie v sporoch týkajúcich sa dlhodobých zmluvných vzťahov, pretože v týchto prípadoch hľadajú sporiace sa strany riešenie svojich sporov na vlastnú zodpovednosť, čo je najlepší spôsob, ako ich donútiť, aby pokračovali vo svojom zmluvnom vzťahu.

Ďalšie špecifické prípady (napr. vzťahy s vládnymi úradmi)

Mediácia sa v Nemecku využíva v prípadoch, ktoré sa týkajú verejného práva alebo správnych žalôb, obzvlášť v oblasti environmentálneho práva. Používa sa na účely regionálneho plánovania, úradného schvaľovania plánov a schvaľovacích konaní. Cieľom je dosiahnuť vyšší stupeň spolupráce a pružnosti v správnych žalobách prostredníctvom riešení, ku ktorým sa dospeje na základe vyjednávania.

6. Ak sa uplatnia postupy ARS, ako možno zabezpečiť záruky porovnateľné so súdnymi zárukami? V prvom rade, ako možno zaručiť dôvernosť konaní?

Mediačné postupy nie sú stanovené zákonom, na rozdiel od predpisov pre rozhodcovské konanie alebo budovanie konsenzu, ktoré napr. upravujú vnútroštátne alebo spolkové zákony a ktoré poskytujú záruky porovnateľné so zárukami, ktoré zvyčajne vyplývajú zo súdneho konania.

HoreHore

Dôvernosť konania možno zabezpečiť iba tak, že sa účastníci mediačného konania dohodnú na uzatvorení zmluvy o zachovaní dôvernosti. Mediátor má právo mlčanlivosti len vtedy, ak patrí do profesijnej skupiny, ktorej je priznané úplné právo mlčanlivosti vo všetkých bodoch dokazovania, ktoré sa týkajú práce vykonávanej v jeho odbornej funkcii. Týka sa to najmä právnikov a notárov.

S odvolaním sa na postupy alternatívneho riešenia sporov vyplývajúce z uplatňovania právnych predpisov o bankových prevodoch, v predpisoch o zmierovacom konaní (SchlichtVerfVO) sa stanovuje nezávislosť vyjednávačov v ich zmierovacej funkcii a ich oslobodenie od zákonom prepísaných pokynov (porovnaj § 2 ods. 2 SchlichtVerfVO), ako aj ich povinnosť zachovávať dôvernosť (§ 2 ods. 4 SchlichtVerfVO).

7. Je právne poradenstvo nevyhnutné? Akú úlohu hrajú právnici v konaniach ARS?

Účastníci mediačného alebo zmierovacieho konania nie sú viazaní žiadnym ustanovením, ktoré by im nariaďovalo, aby využívali právne poradenstvo.

V Nemecku neexistujú jednotné profesijné požiadavky na osoby, ktoré vykonávajú činnosti v oblasti ARS. Vyjednávači a mediátori sa nezískavajú len spomedzi právnikov, ale najmä tiež z radov praktických psychológov, pedagógov, ekonómov a sociológov.

Právnici, ktorí pôsobia ako vyjednávači alebo mediátori, sa riadia pravidlami stanovenými v právnych predpisoch upravujúcich ich profesijné správanie, a to v pracovných predpisoch právnikov. Titul „mediátor“ môžu používať len vtedy, keď môžu preukázať, že sú v plnom rozsahu oboznámení so zásadami postupu mediácie na základe vhodnej odbornej prípravy.

HoreHore

8. Je možné realizovať alternatívne riešenie sporov prostredníctvom „distančného“ konania? (V prvom rade, je možné využiť elektronické médiá?)

V Nemecku sa uskutočňujú prvé pokusy v oblasti súkromného práva uskutočniť mediačné konanie cez internet.

9. Sú stanovené poplatky za postupy ARS? Ak áno, ako sa rozdeľujú náklady? Berie sa do úvahy právna pomoc?

Pre všetky formy alternatívneho riešenia sporov platí všeobecné pravidlo, že trovy takého konania musia hradiť strany.

Tam, kde boli v súkromnom sektore zriadené kancelárie pre zmierovacie konanie, ktoré sa zaoberajú sťažnosťami zákazníkov, konanie je spravidla pre zákazníka bezplatné. V týchto prípadoch musí zákazník hradiť len svoje vlastné výdavky za také záležitosti ako je poštovné alebo telefón.

Rodičia a deti, ktoré využívajú zmierovacie konanie v rámci starostlivosti o mládež a podporné služby, nemusia platiť nič.

Pokiaľ ide o náklady spojené s povinnými mimosúdnymi konaniami na účely dosiahnutia konsenzu, všeobecné pravidlo uvedené v § 15a ods. 4 EGZPO stanovuje, že náklady rady pre konsenzus sa majú považovať za súčasť nákladov následného súdneho prípadu v zmysle § 91 občianskeho súdneho poriadku (ZPO). Preto strana, ktorá prehrá, musí uhradiť náklady, pokiaľ sa po neúspešnom zmierovacom konaní uskutočnilo súdne konanie.

Pokiaľ ide o právne poradenstvo v súvislosti s mimosúdnym riešením sporu, strane sporu sa poskytne štátna právna pomoc, ak táto strana nemá potrebné prostriedky v dôsledku svojej osobnej a ekonomickej situácie, ak nie sú k dispozícii žiadne iné vhodné zdroje pomoci a pokiaľ strana v spore svojvoľne nepresadzuje svoje práva (§ 1 zákona o pomoci určenej na právne poradenstvo).

HoreHore

10. Ak mimosúdny pokus o riešenie sporu zlyhá, je ešte vždy možné obrátiť sa s daným prípadom na súd? Ovplyvní to zákonné premlčacie lehoty v súdnom konaní?

V zásade použitie alternatívneho prostriedku riešenia sporu stranám nebráni, aby sa potom obrátili na súd.

V rámci zákonom stanoveného zmierovacieho konania (porovnaj § 15a EGZPO), zlyhanie pokusu o dosiahnutie konsenzu je nevyhnutnou podmienkou pre prípustnosť žaloby. Preto je možné obrátiť sa s danou vecou na súd, ak sa nedospelo k žiadnemu riešeniu sporu. Pokiaľ je konanie o konsenze v súlade s § 278 ods. 5 občianskeho súdneho poriadku neúspešné (ZPO), konanie sa v dôsledku toho premení na sporné konanie.

Ak sa v súkromnom sektore hospodárstva uskutočnil pokus o mimosúdne vyrovnanie sporu pred začatím zmierovacieho konania na podnet zákazníka, účastníci sa môžu obrátiť na súd, ak ponuku na zmierenie neprijali. Tu sa odvolávame na predloženie ponuky na zmierovacie konanie (§ 5 ods. 3 prvá veta rokovacieho poriadku rád pre zmierovacie konanie (Schlichtungsstellenverfahrensordnung)).

V priebehu pokusu o vyrovnanie sporu mimosúdnou cestou je premlčacia lehota v súvislosti s nárokmi strán sporu pozastavená. V prípade konaní o konsenze alebo rozhodcovských konaní, ktoré sa konajú pred štátnymi alebo štátom uznanými radami pre konsenzus, to priamo vyplýva z ustanovenia v § 204 ods. 1 č. 4 nemeckého občianskeho zákonníka (BGB).

V prípade iných foriem alternatívneho riešenia sporov to je dôsledok prvej vety § 203 BGB. Má to za následok, že na strany sa nevyvíja tlak, aby ukončili mimosúdne vyjednávanie pred uplynutím premlčacej lehoty.

HoreHore

11. Ak dôjde v dôsledku konania ARS k vzájomnej dohode medzi stranami, akým spôsobom nadobudne táto dohoda účinnosť? Čo sa stane, ak sa dosiahnuté riešenie neodkladne neuvedie do praxe? Možno uplatniť zvyčajný postup na výkon rozhodnutia? Je ešte vždy možné dať prípad na súd?

Základným cieľom konania o alternatívnom riešení sporov je dospieť k vzájomne dohodnutému vyrovnaniu. Vyrovnanie sa spravidla uskutoční v písomnej forme a má charakter zmluvy. Bude preto pre strany záväzné, takže ak ho jedna zo strán neberie do úvahy, druhá strana ho môže vymáhať v súdnom konaní.

Dohoda o vyrovnaní často predstavuje vyrovnanie v zmysle § 779 nemeckého občianskeho zákonníka (BGB), pretože dohody tohto druhu väčšinou zahŕňajú vzájomné ústupky (i keď len malé) na obidvoch stranách, s odvolaním sa na neistotu, pokiaľ ide o ich zmluvný vzťah alebo o podanie žaloby na uplatnenie ich príslušných nárokov. Také vyrovnanie možno vymáhať priamo, bez toho, že by bolo najprv potrebné dosiahnuť súdne rozhodnutie prostredníctvom súdneho konania, pokiaľ dohodu uzatvoria právnici strán sporu vo forme takzvaného vyrovnania medzi právnikmi. Pokiaľ v tomto prípade poškodená strana podá žalobu na okamžitý výkon rozhodnutia a pokiaľ je vyrovnanie uložené u miestneho súdu (Amtsgericht), príslušný súd môže na základe žiadosti jednej zo strán vyhlásiť vyrovnanie za vykonateľné (§§ 796a, 796b v spojení s § 794 ods. 1 bod 4b občianskeho súdneho poriadku (ZPO)).

Vyrovnanie je tiež možné uzavrieť vo forme notárskej zápisnice, ktorú možno použiť na priame vykonanie, ak poškodená strana požiada o bezodkladný výkon rozhodnutia (§ 794 ods. 1 bod 5 ZPO).

Vyrovnanie, ktoré sa dosiahlo pred štátnou alebo štátom uznanou radou pre konsenzus v zmysle § 15a EGZPO predstavuje, podobne ako vyrovnanie dosiahnuté pred súdom, súdny príkaz, na základe ktorého sa výkon rozhodnutia môže uskutočniť (§ 794 ods. 1 bod 1 ZPO).

« Alternatívne spôsoby riešenia sporov - Všeobecné informácie | Nemecko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 28-08-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo